A bad bad blue dream

Autor: Saša Grodecká | 11.2.2011 o 19:53 | (upravené 2.8.2012 o 9:51) Karma článku: 11,01 | Prečítané:  2411x

Depresia bola nekonečným pádom do nory, a ja, Alica počarovaná bielym králikom, som tým svojím pádom na chvíľu vyplnila jej prázdno. (Ach, nezištne a presne tak, ako depresia dovtedy vypĺňala prázdno vo mne.) Len aby ma zhltla, aby som dopadla na samé dno, lebo odkiaľ treba začať, ak nie od akéhokoľvek konca...

Part 1

V podstate na to veľa netreba. Stačí tak málo. Napríklad málo sebalásky, málo sebaúcty, málo sebavedomia; stačí málo seba a s takým málom, s takým sa ani zaboha nezachránite.

Jednoducho, na chvíľu som sa vyklonila zo života ako z balkóna. A žiadny Rómeo sa nekonal, ale bože, ten výhľad do ničoty, ten bolel najviac. Bolelo moje bledé telo, boleli priehľadné slová a bolelo citové bezvládie. Anarchia na duši, duša na dlh, dlh na celý život a život na... nanič.

 

Intermezzo

Dýcham na vlastný pohon, z práce kráčam mimoriadne zdravým tempom, zbožňujem sa a odpúšťam si viny. Obzvlášť tie, ktoré na môj účet nepatria.

Keď sa ma pýta Nudíš sa?, odpovedám si Len to nie, len to jediné nechcem. Pýta sa ma, či sa nudím, keď sa skláňam nad prázdnymi riadkami s tichom zaveseným okolo krku. Nechať moje myšlienky, aby sa nekontrolovateľne nudili, aby pobehovali ako odtrhnuté z reťaze po mojej mysli, toto si nemôžem dovoliť.

Depresia... iba odhodená milenka, iba nevyspytateľná mrcha. Iba. Myšlienky/spomienky na ňu sú trvalé, ale nestále; keď bolia, sú živé, modré, sú dušežravé a nahé, ale sú najmä - jasne viem - že náhle nie moje. Na toto si musím vždy vedieť včas spomenúť.

 

Part 2

Depresia bola jedným nekonečným pádom. Dnes je depresia moje dávno, ktoré si (do)živo(tne) pamätám. Pád, uprostred ktorého som sa našla takto: unavená do poslednej myšlienky a vo vzťahu k realite prakticky mŕtva. Oprela som svoj chorý mozog o lieky, aby sa na terapii moja myseľ na chvíľu zastavila; aby som medzi plánmi o umieraní počula  plakať a plakať aj svoje vlastné ticho. Aby som dopekla konečne počula svet vo mne, ako mi vraví Aspoň raz ži. Odteraz a naliehavo. Toto si dovoľ.

(...)

V istom momente som prišla na to, ako naliehavo chcem žiť.

Pre nič reálnejšie som na tento svet prísť ani nemohla. Toto je čosi, v čo verím - v život, v krajinu mojich súkromných zázrakov - minimálne tak, ako on verí vo mňa, odkedy som ho prestala opúšťať; odkedy som sa prestala opúšťať.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?