Milá S.,

Autor: Saša Grodecká | 26.3.2011 o 17:39 | (upravené 14.9.2012 o 20:13) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  639x

zase si ako v posledné dni prišla domov radšej v noci, prišla si a položila si svoje ťažké telo v kuchyni na dlážku, bože, také klišé, a chcela si plakať, ale ani to už nešlo len tak (ako kedysi), pretože všetko má svoj limit a jedného dňa sa zastaví ako celý tento svet a jeho vojny, katastrofy a ťažoby. A sú aj také bolesti, ktoré si nikdy neodplačeme. Keby ti aj tiekli slzy, priznaj sa, nevedela by si, pre koho padajú, lebo ani ty sama nevieš, pre koho padáš. Dnes sa to už neoplatí (pre nikoho), aj na to raz prídeš.

Prečítala si si, čo na tom záleží, že príšerne unavená, mail od E. a ďalších, ktorí ti ponúkajú iba strach o teba. V duchu si ich všetkých poslala včerty, lebo každý sa bojí akurát tak toho smútku v tebe, každý sa bojí, že spadneš, len ty sama cítiš, že pády sú iba známa náruč, iba jedno detstvo, do ktorého sa bez boja a bez hanby vraciaš vždy, keď sa celá taká dospelá nevieš vmestiť do svojej detskej kože. (Iba taký každý sa bojí, kto nezažil. To je to tragické, to je tá irónia.) Vraciaš sa tam a dobre vieš, že iba ak po vlastnú smrť. Zmeň smer, zvyšok ti dopoviem cestou naspäť - k sam(otn)ej sebe.

(...)

Uvarila si si silnú kávu, o 23:39 si ju premiešala s mliekom a cukrom, aby si ani v noci nespala, aby si sa namiesto toho mohla zožierať, lebo toto ti ide skutočne najlepšie, nerobiť nič, iba sa ničiť, a potom vstať na poludnie, aby deň rýchlejšie utiekol preč, preč, preč, keď ty sama utiecť nemôžeš, lebo dávno vieš, že všetky cesty niekaminam vedú tými nekonečnými otázkami zase len naspäť do teba. Kruh.

A potom si sa tesne pred novým dňom prechádzala po byte v slnečných okuliaroch, lebo si sa nevládala jasne pozerať na všetko naokolo, čo na teba ešte číha; a v istom momente si stála pred otvorenou plnou skriňou s prázdnou cestovnou taškou pri nohách a nebola si schopná nič, nič zbaliť ani nič nechať na mieste, nič, to prázdno v tebe zaberalo priveľa miesta na to, aby sa tam zrealizovala akási myšlienka o tom, že treba konať. (Lenže naozaj treba.) A treba mať silu, aj to.

(...)

Skrátka (za posledné týždne) si si uvarila silnú kávu a bola si schopná myslieť iba na to, že nie je taká silná ako bolesť, ktorá by už čochvíľa mohla/mala prísť. Alebo by mohli prísť skutočné problémy, aby si vedľa nich uvidela tie vlastné ako... respektíve aby si tie vlastné prestala vidieť vôbec.

Uvarila si si takú silnú kávu, ktorú nie si schopná ani dopiť, lebo taká slabá už si a ten život s tebou takto mieša svoje dni a ty ideš, kám ťa prúd unesie ako tú kávu a ty chladneš zase len ako tá káva, ako tá káva... na dne šálky čakáš, kedy ťa (pre tento svet) zvyšnú vylejem a spláchnem niekam, odkiaľ sa vrátiť nedá. To sa nestane, to by bolo príliš jednoduché, milá S., iba ďalší útek, iba ďalší krok hlbšie. Načo?

Na konci toho všetkého (na konci, ktorý ešte stále sama nevidíš), si otvorila Veselkovú na strane päťdesiatosem a tesne pred spaním si prehltla iba to jej (tvoje obľúbené) problém je / že napriek tomu / ako vyzerám ako rozprávam / som stále dobré dievčatko / s prvotriednym systémom hodnôt / také ako ja sa hodia na chov / nie na bastardenie po krčmách / preto som si ľahla na zem / a plakala...

Lebo vždy treba najmä niekde a nejako začať. Vieš, kde ma/sa nájdeš. Čakám.

 

Tvoje svedomie

 

town_at_night.jpg

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?