Medzi (mnou a) riadkami

Autor: Saša Grodecká | 23.4.2011 o 19:33 | (upravené 23.4.2011 o 20:14) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  741x

Čoraz viac ľudí sa o mňa čoraz väčšmi bojí. Čoraz viac ľudí sa bojí a ja sa bojím toho strachu v nich aj toho, že by sa mi skutočne mohlo čosi stať. Kým ma na túto možnosť neprestanú (tým vlastným strachom) upozorňovať, neprestanem ju vyhľadávať. Toto asi chcú alebo naopak, nechcú, niekedy neviem. Pretože strach je iba cudzí jazyk, ktorým by som tiež mohla, ale možno nechcem hovoriť.

I.

Boja sa o mňa. Napríklad aj preto, lebo veľa premýšľam. Možno sa viac obávajú toho, že by som mohla prísť na čosi, na čo by som nemusela. Napríklad na nejakú hlúposť, ktorú mi netreba. Vždy sa o mňa báli, mali na to čas a predtuchy. A čo z toho by mi chýbalo?

II.

Akokoľvek si nahováram, že miestami, kde je rieka najviac hlboká, som už prešla, niekedy mám pocit, že moje city a duševené pochody sú beztak iba trvalo poškodené a neschodné mosty. (Vojdite, ľúbte ma, ale iba na vlastné riziko.) Lebo boli ľudia, do ktorých som dala všetko. A čo teraz, čo dám teraz? - toto mi ostalo, iba pár slov ako kruhy na inak pokojnej hladine.
Aj minule som si myslela, že aha - láska! a v istom momente mi pre zmenu napadlo, že vlastne vôbec nie, že sa mi zase len čosi-kdesi zdalo. A tak ďalej.

rozhlad.jpg

Vždy sa báli. Najviac sa báli v časoch, ktoré ma boleli - báli sa prihovoriť sa mi a akosi nechtiac to v mnohých ostalo. Lebo strach je vždy tá najľahšia cesta ako najťažšie začať. S čímkoľvek.

III.

Pred pár dňami mi napadlo, že je to takto lepšie. Že neviem nič iné, len premýšľať slovami na papieri; že neviem viesť intelektuálne debaty o súčasnej literatúre, že občas neviem viesť debatu o čomkoľvek, že neviem hrať na hudobnom nástroji a spievať, že vôbec nemám hudobný sluch, že neviem maľovať a načrtnúť aspoň jednu reálne vyzerajúcu skicu - že jediné, čo nikdy nepodvediem, bude to moje písanie. Ani to neviem robiť poriadne, lebo nie je slovo ako slovo a mať toľko možností ako uchopiť myšlienku je niekedy ťažšie ako mať iba jednu možnosť.
Ale tých pár riadkov, čo si z času na čas venujem, ma vždy aspoň na chvíľu zastaví pred možnosťou niekam nepríjemne dopadnúť, preto im ešte verím, preto sa ich nebojím. Skrátka medzi (vlastnými) riadkami sa zvyknem cítiť dobre.

IV.

Naposledy mi povedali, že ja sama sa nemám čoho báť; že mám v mnohom slušný rozhľad. Na čo je mi ten rozhľad, keď (cez všetok strach, cez všetky tie myšlienky) občas nedovidím ani do seba, pýtam sa.

 

(foto: ja)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Falošné správy a fabriky na trolov: Ako funguje propaganda 2.0

Ako sociálne siete a falošné správy stvorili dnešných populistov.

TECH

Gene Cernan videl z Mesiaca svet bez hraníc

Posledný muž na Mesiaci priniesol späť na Zem československú vlajku.

SVET

Savčenková pre SME: Ukrajina nie sú skorumpovaní politici

Musím Ukrajincov prebudiť, hovorí poslankyňa.


Už ste čítali?