Veľkou vodou malou silou

Autor: Saša Grodecká | 13.6.2011 o 21:31 | (upravené 14.9.2012 o 20:05) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  549x

Mohol to byť malý teplý máj, namiesto toho iba nedočkavo ohŕňam časom a listami v kalendári. Také sú čakania, ktoré dlho nemajú koniec, a potom len akési Zrazu... Takto sa holým slovom načahujem za júnom, potom za už-už rastúcim letom, a pritom neviem, či je leto všeliekom. Neviem to tak, ako neviem mnoho iných vecí - či som jedného dňa našla v sebe čosi choré alebo naopak.

V piatok večer sa celá pomýlená a unavená pripravujem do práce v domienke, že je len štvrtok, čo nie je podstatné - na druhý deň už zase nevstanem. Celú sobotu prespím, otáčam sa na bok, a potom na druhý, najradšej by som bola, keby už nebolo kam sa otáčať, najmä nie za včerajškami.

28. máj 2011
Z dvadsiatich štyroch hodín si devätnásť prespala. Depresia je veľká voda, silná vlna, čo ti podmýva základy uložené v mozgu. Všeko zdravé, čo si kedysi vymyslela/napísala, leží vyhodené na jej brehu a dožíva. Takéto veci sú. A onedlho už nebudú ani také. Kedy si to priznáš? Až potom, až potom... A kedy klope na dvere to povestné „Je neskoro"... Toto aby si (včas) vedela.

(...)

Teraz, keď sa smiem konečne vrátiť: dušou k tebe, láskou k sebe, slovami k pravde, skutkami k životu, teraz, keď konečne chcem, jednoducho už nevládzem. Cesta sem bola príliš dlhá a ťažká, nevládzem stáť v rade na nádej a povzbudivé blablabla typu Premôž sa! Nevládzem stáť ani urobiť krok (ani ten posledným smerom).

Mohol to byť malý teplý máj, iba čerešne natrhané rovno do trička a iba vietor pod ním a vo vlasoch. Nie je. Nie je to ani máj, ani jún, nie sú jahody v miske a slnko v škárach medzi slovami, čo mi chodia po rozume. Čo mi bráni, čo mi okrem mňa stojí v ceste? Znamená prísť do cieľa prísť na to, prečo vôbec nejaký je? Nestačilo by v neho iba veriť?

29. máj 2011
Ak bol život kedysi tvojou drogou, dennou dávkou, potom táto bolesť, táto depresia, čo do teba lezie ako zviera do svojej jaskyne, do svojho útočiska, tieto kŕče na duši sú iba abstinenčné záchvevy základov (živého v tebe), na ktorých si človek už nemôže byť ničím taký istý, ako trvalým poškodením. A zmierením, bože, (až) nakoniec aj zmierením.

V mojej duši hrá dvojhlasné blues: Choď von, vojdi medzi ľudí ako medzi vlny inak pokojnej vody, ukáž im! (Ukáž im iba ak to, ako sa vieš topiť, ako hlboko vieš klesať.)

(...)

Každý vzťah so sebou prináša riziko. Vzťah k sebe samému to najväčšie.

face2.jpg face3.jpg

 

(foto: ja)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?