Málo zo mňa

Autor: Saša Grodecká | 9.8.2011 o 11:32 | (upravené 9.8.2011 o 12:34) Karma článku: 8,86 | Prečítané:  2105x

Keď je toho veľa vo mne, čo nemusím niesť, píšem. Aj včera tak bolo, bol večer a bolo veľa myšlienok, ktoré chceli ísť zo mňa von, sadnúť si do riadkov, uložiť sa ako výpravné hotové knihy do poličiek, ale bolo aj víno, chutné a červené, ktoré ich hnalo proti prúdu naspäť ku mne, akési "Uvedom sa!" Lebo platí, že pre žitie významné sú tie chvíle, v ktoré si uvedomím, prečo tu sú. A toto sa chcem učiť celý život.

Je dôležité, ak nie nevyhnutné vedieť:

Zastať si seba samého = Mám sa rád/rada + Tu a teraz
Jednoduchá rovnica pre zložitosť bytia.

Spánok neprichádzal, iba tma a na chodník stihol spadnúť dážď. Lebo to je údel dažďov, bezbolestne padať. Toto nevie človek, iba príroda, a preto by padať nemal, nemusel by. Aj moje slová včera popadali pod ťarchou dňa na dno pohára. Víno dopité. Málo si z tých slov v šere pamätám, málo z nich si ma pamätá, ak aj, tak mlčia...

 

1

 

Napríklad o tom, že...

Chýba mi stálosť. Ak trpím, tak krátko. Ak sa teším, tak ešte kratšie.

Chýba mi stálosť, hovorím, rovnováha sveta vo mne. Preto ho chcem oprieť o ten tvoj. Takto: Otvoriť okná, to znamená aj, že chcem nehlučne rozbiť tvoju dušu ako výklad s drahým artiklom a ukradnúť si pre seba kúsok sveta, aj keby nie nesmrteľného. Každý svet raz umiera a čas je milosrdný kat. Ale kým tak bude, chcem ten svet obývať. Na chvíľu, akou je život. Pretože tú stálosť inak jakživ neustojím.

 

Keď je málo oveľa viac

Býva toho málo. Málo toho, (na) čo nemáme zabudnúť: svoje meno a dôvod, prečo žiť, vtisnúť spánku ráno do náruče, prijať deň, nech má akúkoľvek farbu.

Ale zabúdame aj na to málo, lebo si myslíme, že predsa máme svoje veľa: vybrať noviny zo schránky a každý mesiac kúpiť časopis z trafiky, lebo chceme zase len veľa vedieť, vziať si lieky, lebo chceme prežiť, zaplatiť  účty za telefonáty a správy pre vzdialených (iba s blízkymi sa stretávame, popíjame kávu a vidíme lepšie zajtrajšky)... Je toho veľa na to, aby sme stíhali len tak žiť, len tak počuť a cítiť, že život je tu a chce nám opakovane (a márne) čosi povedať.

Je toho tak veľa, čo voláme dôležitým, a v tom všetkom tak málo nás, tak málo z nás.

 

(foto: ja)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?