Malé tiché časy

Autor: Saša Grodecká | 31.8.2011 o 19:10 | (upravené 20.2.2012 o 20:29) Karma článku: 7,57 | Prečítané:  1254x

V dreze spia riady, zasychajúce zvyšky jedla, no a čo, nech ležia, nech sa dočkajú. Červené víno v nedopitej fľaši, nevytočené číslo na displeji telefónu, oblečenie pohodené len tak, kdesi nablízku, lebo diaľky dnes neunesiem, iba ak by ony uniesli mňa. Preč, potichu a smerom k sebe. Vonku pospáva leto, unavené, vysilené z toľkej energie, vysilené samé zo seba tak, ako bývame aj my. Žijem si svoje časy, ktoré teraz spia a ja spím s nimi, v autobuse ráno zívam asi päťkrát, zívam, pretože keď nevlázem, tak nevládzem. A už vôbec sa nevládzem tváriť, (že vládzem).

Teraz si len tak ľahnem, posledných pár dní voľna nech si ľahne ku mne, porozprávam im o pozitívnej prázdnote, čo vo mne ostala po ľuďoch, ktorí mi šliapali po sebaistote. Porozprávam im, nebojím sa, aj o sebaliečení, ktoré trvá celé jedno leto, leto, ktoré už neviem kedy začalo a neviem kedy (a či) skončí. Pretože čo mi robí dobre, to sadím ďalej, pestujem ďalej, žnem a žnem.

(...)

Na rohu našej ulice stojí popoludní reportérka, kým ju obchádzam, hovorí čosi do kamery, čosi hlási. Veci sa  totiž ustavične dejú a ľudia takto plynú okolo nich. A tí, ktorí plynú nemo, sa dopočujú či dočítajú inak/potom/jedného dňa, skrátka budú vedieť.

Ja najčastejšie viem, že čo sa (mi) deje, deje sa tak trochu pre moje dobro.

Preto si unavená teraz odložím svoju myseľ kamsi nabok, nebudem pracovať a pre vyčerpanie robiť pri tom veľa chýb, skrátka vypnem a budem svojím malým svetom aj malým tichom v ňom. Ticho je potreba nechať myšlienky odísť a byť iba nemou stopou, ktorú tu nechajú. Takou som, chcem byť.

Stíšim život, čo zo mňa kričí, vypočujem si rytmus inak nemého tlkotu slov v mojej hlave a poviem im, že ich všetky chcem, že všetky sú moje, že sú mnou, ale nateraz musia počkať, kým sa celá nadýchnem. A keď ich na ten čas a pre radosť takto ukladám do riadkov, je to všetko malá mozaika mojej vlastnej tváre, mojich vlastných dní. Pretože aj celý tento niekedy divoko pulzujúci a niekedy unavený život je len mozaika, ktorá má zmysel, keď sa na ňu pozerám s nadhľadom. Iba vtedy.

 

(foto: ja)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?