Nič viac

Autor: Saša Grodecká | 3.10.2011 o 21:45 | Karma článku: 10,86 | Prečítané:  2288x

Keď kráčam mestom z práce v tričku bez rukávov, lebo teplo v tomto októbri je k ľuďom viac než blízko, je už takmer šesť. A ja sa vo vlastnom tichu iba občas započúvam vždy do iného rozhovoru, veď ľudia mihajúci sa naokolo sú plní rozhovorov a rozhovory zase plné ľudí. Takto sa ulice plnia vyslovenou ľudskosťou, aby neostali prázdne, keď sa deň minie.

A keď takto kráčajúc mestom nikomu nenačúvam, tak potom načúvam najmä sebe, vediem si svoje monológy a krátko po príchode domov ich úhľadne skladám do viet a nechávam ležať na papieri. (Nájdem ich neskôr či o pár dní, aby hriali, ak bude chladno.)

(...)

Lebo čo viac mi treba? Písať o tejto jeseni ako o (každej) inej? To radšej napíšem o tých mužoch v autobuse, ktorí sa rozprávali o Indii a Nepále, kým som sedela medzi nimi, hovorili o všetkých cestách, ktoré boli podľa rozprávania ich samotným životom. A po tom všetkom povedal jeden druhému Vieš, dôležitá je tá premena tu hore a poklepkal si prstom po hlave a čosi vo mne tuho prikyvovalo.

A kým ich rozhovor plynul, deň ťahal za kratší koniec, až celý celkom zmizol, ale ešte predtým ktorési dieťa pomaľovalo chodník pred naším domom a ja som si prekvapene obzerala tieto diela a povedala som si Takéto to je - byť dieťaťom. Farebné. Také dieťa by v každom z nás malo doživotne rásť, a nikdy nedospieť. Takto by som začala (žiť), ak by bolo znovu treba.

Žiť a všímať si (to)

Lebo čo žijem, nie je život z filmu, neprehrám si ho znova, nevymažem, nespomalím. Lebo život skrátka nebeží ako film. Beží niekoľkokrát rýchlejšie. A stále tesne predo mnou. Ibaže nemal by. Pretože jedného dňa zrazu prídu titulky, nejaké smiešne písmenká namiesto dotyku a hlasu, namiesto živej mňa. A čo potom? Potom bude neskoro spomaliť, nič viac (skôr nič než viac).

Kráčam mestom a poslednými teplými večermi. Ulice sa plnia ľudskosťou, moje oči jej obrázkami... Taká ďalšia jeseň, o ktorej (mi) netreba písať, skrátka žiadna zmena, nič nové. Ani chodník pred domom sa nemení, keď sa z neho strácajú kriedové stopy a moje nohy sú tie isté, keď sa namáčajú do každým dňom čoraz hlbších vĺn, ktoré príjemne šuštia na zemi, do vĺn a farieb, ktoré zaplavia aj moje cesty (idúce kamkoľvek), pretože pred zimou to už iné nebýva.

Všetky zmeny, ktoré žijem, (nech) sú vždy rovnaké - k lepšiemu.

 

(foto: ja)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?