A to stačí

Autor: Saša Grodecká | 18.11.2011 o 22:05 | Karma článku: 7,90 | Prečítané:  2004x

Dnes ráno. Iba krátko. Vrany blízko pod nebom krákali a lietali jedným smerom. Pozorovala som ich cez veľké okno, ale iba kým zmizli za panelákmi, a potom som si obzerala zvýrazňovačom vyfarebné poznámky na papieri, či som na nič nezabudla, veru nie, hovorím si, že je to v poriadku, všetko si pamätám, všetko viem. Učila som sa celé hodiny, celé dni, veď takto som to chcela.

Ráno také akurát na zobudenie sa, ale iné od toho, ktoré prišlo pred ním; dnešné ráno ostalo primrznuté k posledným zoschnutým listom, čo nestihli spadnúť jeseni k nohám. Ráno nosí teraz biely šál, ovíja ním holé konáre inak neobývaných stromov; lebo žiadna duša sa tu už nezelená, žiadna duša tu už nahlas nehniezdi, teraz iba potichu spí. Čaká.

 

Iba tak

A predsa mi nie je z toho všetkého otupno, necítim v sebe ten istý chlad, ktorý ma ráno bezprostredne víta za dverami, preháňa sa ulicami. Necítim ten istý chlad, ten istý... ako kedysi. Chlad, ktorý by rád niekomu vstúpil do priazne, do duše. Ach, na čo by mne bol...

Dni sú teraz striedme. Vyliezajú spod perín prirýchlo, vyháňajú ma z nich ako lenivú mačku z rozohriatej pece. Kým vstanem, ešte sa veľakrát poobzerám po kútoch vlastných snov, dosnívam si (rýchlo, rýchlo) posledné minúty, ale ešte rýchlejšie na ne zabúdam. Bosé nohy, zelená zubná kefka, raňajky na stole, káva v šálke, teplo v izbách, ktorými preháňam dušu, keď nevie obsedieť - recept na deň, do ktorého sa oplatí zahryznúť. Cítiť jeho chuť, aj to stačí. Iba to.

Nad Nitrou sa dávno zotmelo a ja som mala hovoriť čosi o fondoch a podnikoch, mala som ukončiť skúšku vyslovením niečoho podstatného a zásadného, niečoho, čo pri učení ušlo mojej pozornosti, lenže mne sa nechcelo excelovať, mne stačilo byť dobrou sama pred sebou, chcelo sa mi mlčať - teda povedať Som už unavená, ale ešte radšej som tu, v tomto ročnom období, v tomto čase a okamihu. A to mi tak ohromne stačí...

Len toto som chcela.

 

A ešte pripomenúť si

Pomenovať maličkosti, ktoré sú tu stále a skladám si z nich obrázok, ktorý iba čas orámuje a nazve mojím životom. Keď bude načase.

A predsa je mi dobre, je mi takto. Aj preto.


(foto: ja)


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?