Iba o všetkom

Autor: Saša Grodecká | 3.12.2011 o 17:51 | (upravené 3.12.2011 o 23:04) Karma článku: 7,09 | Prečítané:  1150x

Neviem všetko. A predsa viem, že najviac sa mi žiada urobiť o čosi väčší krok než zvyčajne, prekvapiť ním aj vlastné nohy, zanechať vyšliapané cesty, z ktorých sa mi žiada zostúpiť. Izba sa plní tieňom, police knihami, šálky teplým čajom, konáre iba ak prázdnotou, hrubé kabáty ľuďmi, a ani v tých by nemalo ostať čosi nevyplnené, teraz nie, lebo na čo to všetko nechať, aby nás bolelo, aby nás trápilo a nakoniec zabilo. Prečo, keď nemáme iný úmysel, než ten, s ktorým sme sem raz prišli.

(...)

Prichádzajú mi maily, ktoré nečakám a neprichádzajú tie, na ktoré tiež nečakám (klamem sa), aby radosť z nich bola o to väčšia. Nemám strach, že nikdy neprídu. Nedesí ma predstava, že nebude tak, ako by som chcela.

Mohla by som sa báť iba toho, že sa nezmierim s tým, čo nepríde. Lenže prechovávať city ku skutočnosti, ktorá nenastala, neprišla, nemilovala vás, nespomenula si,... je takým oberaním sa o vlastnú energiu, aké by som si len ťažko odpustila. Nemám silu sa báť. Zvyčajne ju využívam inak, užitočnejšie.

Ale keď si predsa len spomeniem, desia ma ľudia stojaci na mieste - na skok od sveta, na krok od seba. Skrátka žiadny posun, žiadne vyhliadky na zlepšenie, žiadne objatie pre seba samého, prázdno na konci rúk, prázdno namiesto tepla vlastnej dlane. Nič. Preto toľko miesta pre (ich, a potom aj môj) strach. Preto viem, že najviac sa mi žiada... len o čosi (než ja) väčší krok. Desia ma ľudia stojaci na mieste a fakt, že by som raz mohla byť zase jedným z nich - že by som sa na seba len ťažko pozrela.

Kým som prišla na rad, v čakárni pred ordináciou mi do myšlienok džavotali dvojičky, ktorým otec povedal Máte pokazené brušká, počuli ste. Keby to takto bolo so všetkým. Keby bolo všetko len pokazené. Detské brušká a dospelé hlavy, duše aj vzťahy, čokoľvek, čo by nás práve bolelo, tlačilo, čo by naše snahy napraviť veci ignorovalo či inak trápilo. Keby bolo všetko len pokazené a liečilo by sa tabletkou... ničomu by sa človek jakživ nenaučil.

(...)

Izba sa plní tieňom (bože, sú len tri), za ktorým sú určite odložené všetky tie jari a letá, v ktoré mi bolo dobre, aj tie, v ktoré mi nebolo vôbec nijako, vytesnená pamäť, dni, čo neboli dňami, všetky také už boli, to je podstatné. Všetko už bolo.

A zas príde iné všetko. Iné kroky.

 

(foto:j.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?