Na vlastnom brehu

Autor: Saša Grodecká | 5.8.2012 o 22:25 | (upravené 14.9.2012 o 14:52) Karma článku: 8,88 | Prečítané:  765x

Nastali dni, ktoré ma utvrdili v tom, že sa potrebujem obzrieť na všetky strany; keby sa dalo, tak naraz. Potrebujem (vidieť) viac miesta. Na čokoľvek. Na cudzie knihy a na vlastné slová, na to nervózne prepletanie myšlienkami v mojej hlave, na ten vlastný malý svet, ktorý všade so sebou nosím a nedávno mi napadlo, že práve ten sa mi tu (v sebe) najviac páči. A tak ho trpezlivo prenášam kam sa pohnem, občas ustanem na ktoromsi z jeho brehov, ale len preto, lebo chcem o tom hovoriť perom na papier. Ustanem, lebo život vie aj príjemne unaviť. Keď sa žije. A stojí za reč, za riadok.

Duša nie je módny doplnok. Duša si pamätá

Minule som si do diára zapísala: Duša je, aspoň tá moja, ako veľká taška. Priestranná a farebná. Skrátka, z času na čas treba vyvetrať, upratať, zorganizovať mená, čísla, odkazy, pokrčiť a vyhodiť prázdne obaly od sľubov, ktoré sa už nenaplnia. Dať si vlastné, také, ktoré sa plnia nie preto, lebo..., ale pretože si to zaslúžim len tak, tou svojou holou existenciou.

Niektoré dni, niektorých ľudí či ich slová jednoducho treba precítiť každou žilou, každým nervom a (či už to bolí alebo príjemne šteklí) byť za to vďačný, urobiť krok, a potom ďalšie.
Ona ich občas pripomenie, zabolí, chvíľu poomína pri srdci alebo sa zahojdá na kútikoch úst, aby som nezabudla, že je tu, že som tu. Aj teraz. Že skrátka čosi už tu bolo a čosi iné bude tiež. A to je dosť.

Duša si pamätá. Najviac asi všetko.

 

S (p)ohľadom na seba

Tvrdiť, že časy, keď neberiem pero a papier do ruky, sú znamením, že si len nemám čo povedať, bol nezmysel. Mala by som akoby zo zvyku brávať za hrsť tých slov, čo mi klíčia pod kožou, vytriasť ich zo seba, poukladať, nechať zakoreniť a vidieť, ako rastú. Mať radosť. Jej pravidelný príjem.
Lebo ak je písanie mojím prvým krokom k zrkadlu, do ktorého občas namáčam dušu, aby sa zmyla z vlastnej ťažkosti, nech je teda rituálom. Ak je písanie jej jazykom, ktorým ku mne hovorí, nech bez váhania rozumiem jej monológu. Už dnes, aj v to zajtrajšie dnes, aj v tie ďalšie.

Nastali také dni. Čakať, že všetko bude zrazu inak, už netreba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Falošné správy a fabriky na trolov: Ako funguje propaganda 2.0

Ako sociálne siete a falošné správy stvorili dnešných populistov.

TECH

Gene Cernan videl z Mesiaca svet bez hraníc

Posledný muž na Mesiaci priniesol späť na Zem československú vlajku.

SVET

Savčenková pre SME: Ukrajina nie sú skorumpovaní politici

Musím Ukrajincov prebudiť, hovorí poslankyňa.


Už ste čítali?