Medzi riadkami listov

Autor: Saša Grodecká | 21.10.2012 o 15:26 | (upravené 21.10.2012 o 17:06) Karma článku: 8,58 | Prečítané:  715x

Je večer, víno preteká hrdlom fľaše, o chvíľu sa stráca v tom mojom, a potom sa v ňom kúpu slová, čo mi opadávajú z mysle ako listy teraz na jeseň, pretože viac nevydržia, také už sú slabé. Niektoré veci skutočne treba vyhodiť, odsunúť, poslať preč, aspoň vysloviť, zabudnúť a viac nehľadať. Iba tak sa dá s nimi žiť - iba bez nich.

* * *

Denne sa vraciam z práce s vážnou tmou v pätách a lampy sa skláňajú pred cestou pod mojimi nohami, autá sa tu míňajú, ľudia v nich tiež - tak akosi sami pred sebou. A z celého dňa tu vtedy už dávno nič nie je. Už je tu len noc, malé svietiace okná rozvešané na veľkých panelákoch, na zemi môj tieň medzi tieňmi, toto všetko na krok od zajtraška, na pár odsekov od dneška. Takto veci sú, keď sa vraciam z práce a ľudia tak trochu do seba, lebo vtedy si líhajú do postelí, aby na chvíľu zabudli, aby niečo z toho života opäť nechali za sebou.

Vzduch je chladnejší, dni sa skracujú, ranné vstávanie sa predlžuje - miestami až na neurčito. Občas mi príde ľúto pri pomyslení, čo všetko som zase cestou do jesene postrácala, koľko som toho musela zabudnúť; (aby som jedného dňa mohla niečo iné zase žať.)

Čosi staré sa vždy musí stratiť, trebárs aj v túto jeseň, a nebudú to len listy zo stromov a perá z krídel, ktoré komusi už nestačili, nebudú to len svetlá áut v roztrhanej rannej hmle. Bude to čosi živšie, čosi viac trvalé, čo si so sebou zoberie.

Mohla by to byť moja pochybnosť. Asi.

A potom mi pôjdu veci do hlavy inak, priamo. Myšlienky v nej budú stále dozrievať a pravda o to viac. Budem chápať, že čerstvý vzduch hodený do plachiet, ktoré práve napínam na duši, je viac než zdaním. Ba budem skúšať veriť, že by to mohla byť realita, že by to mohol byť tento konkrétny život, (ku) ktorému patrím.

Cesty ožijú a povedú tam, kam treba, neodletia s vtákmi na juh, pretože cesty nikdy nezutekajú, to len my, ľudia.

Listy ako tie, čo teda každý rok notoricky padajú, vyrozprávajú baladu o ďalšom ročnom období, vyfarbia nemé chodníky, voda zmyje prach z miest, po ktorých nikto okrem nej nechodí. Zabudnuté budú zlé dni a tie po nich tiež, zabudnutá bude zašlá sláva ťažkých chvíľ, ktoré nejde len tak ľahko hodiť cez palubu. Ale každá jedna z nich nakoniec umiera tak, ako sa rodí. Ozajstne a kedykoľvek.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?