Život po zime

Autor: Saša Grodecká | 17.2.2013 o 15:26 | Karma článku: 8,27 | Prečítané:  907x

Spomienky, (ak by ich aj bolo na mňa priveľa), neprinútim vystúpiť pre neplatný cestovný lístok. Keď chcú, zmiznú samé. Spomienky sú autogramy dní, ktoré tu tiež boli, chladili zem pod mojimi nohami alebo naopak, hriali ma kdesi vnútri každou minútou - nech už boli akékoľvek, chceli niečo dokázať, niečo málo tu pri mne prežiť. Spomienky sú tiene odídených rokov, lebo niečo by tu malo zostávať.

Spomienky, ktoré to tak chcú, odchádzajú samé. Aj zima tak pôjde.

Cítim to tak, že by mohli prísť jej prvé posledné dni. A tak spisujem plány na potom. Nič zložité, len obyčajné veľké plány. Väčšie než strach z toho, že by nemuseli vyjsť. Napríklad mám v pláne teplo rozliate po celom meste a slnko navždy zavesené nad hlavou. Ďalej to bude takto - všade prídu jasné farby, jasné zvuky a veľa rovnako jasných slov, len ľahkých a mäkkých slov, ktoré sa ľahko pozapletajú do viet. Takými vetami vyzdobím dni, aby sa mi ľahšie niesli ďalej, keď budú aj tie zase len kamenieť na spomienky.

Život v akejkoľvek podobe necháva po sebe stopy. Len po stopách už neostáva nič.

Posledné stopy po číchsi krokoch v snehu zmiznú ako prvé, prederavia sa pod ťarchou takmerslnka. Potom budú už iba vlhkosťou prepadávajúcou sa do zeme. Tráva sa vďaka nej povystiera, natiahne sa za nami, bude zase ako nová, bude bosá, lebo tak sem po zime chodí život - nehlučne. Aj človek by sa mohol každú jar takto narodiť. (Keby chcel.)

Zimných dní v kalenádri je čoraz menej, kde-tu sa ulicami ešte túla tenký ľad na nemých cestách a hrubý šál na bledom krku, ale to všetko tu mlčky čaká už len na ich odchod. Ľudia vonku s rukami vo vreckách, ľudia ako ja - v kabátoch a s vlasmi okolo krku, inokedy ich nosím spolu s teplom pod čiapkou, cez ktorú počuť rýchliky, čo mi kvília nad hlavou večer cestou z práce; čosi s nimi vždy odchádza a nie sú to len ľudia s cestovnými lístkami poskladanými v peňaženkách. Skôr čosi navyše, čo musí odísť, možno len môj vlastný povzdych ako ústrižok z dňa, ktorý tu bol a dal mi všetko, aby mohol odísť a zároveň ostať

spomienkou,

ktorú si priložím k stovkám iných, aby tam kdesi boli a čakali na moment, keď sa za nimi otočím, ak raz budem hladná po ich príbehoch.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?