Môžeme

Autor: Saša Grodecká | 13.4.2013 o 6:23 | (upravené 14.4.2013 o 22:21) Karma článku: 11,01 | Prečítané:  2359x

Môžeme. Taký je začiatok. Môžeme sa budiť do rán, ktoré sa budia pre nás. Môžeme sa naučiť všímať si svet, ktorý to tu tiež všetko dávno vníma, ale nepotrebuje sa na to sťažovať. Svet trpezlivo existuje bez ohľadu na to, ako veľmi ho bolíme, ako tvrdo po ňom šliapeme, ako veľmi ho chceme opúšťať a ešte zaživa preklínať. Môžeme na to myslieť alebo aj nemyslieť a medzitým o čosi pomalšie, ale hlbšie žiť.

Môžeme sa naučiť nevidieť a nepočúvať čokoľvek, čo nám nepatrí; čokoľvek, čo by mohlo aj keby len na sekundu otriasť naším rozhodnutím byť tu rád, môžeme sa zmieriť so životom a ďakovať si za to. Môžeme si vybrať a môžeme sa rozhodnúť, keď a ako to uznáme za vhodné. Lebo nič iné by nemal mať človek robiť, len to, čo ho robí človekom, ktorý si stojí za to, aby tu bol.

Môžeme odostrieť sny, otvoriť okná, hovoriť niečo pekné dňu, ktorý nimi vojde a nebude chcieť odísť, lebo môžeme byť tým, ktorého je neľahké opustiť. Môžeme si vyzuť topánky, bosou nohou rozohnať tiene, ak by nejaké zo včerajškov spadli na zem, nahnať vzduch do pľúc (akoby) na celý život, nemusieť viac lapať po dychu, po sile, po živote. Nelapať po ničom, čo by malo byť samozrejmé, čoho má byť vždy dostatok. Môžeme si vymyslieť krídla, vymyslené nič nevážia, je s nimi len ľahšie žiť. Môžeme si určiť smer a ísť ním, ba bez výčitiek sa vrátiť späť, ak sa cesta pod nesprávnymi krokmi roztrúsi.

Môžeme si dovoliť priznať si omyly, napraviť omyly, prežiť omyly. Môžeme ich odložiť. Ďaleko a navždy.

Môžeme sa teda naučiť prijímať to, čo prichádza, ale nejde ďalej naším smerom, pomenovať to dobrou skúsenosťou a mať zo spomienok len spomienky. Nedovoliť minulosti, aby sme ju žili a žili a žili. Môžeme žiť len tak a zároveň najviac, žiť od tu po teraz a priznať si, že zmyslu tohto všetkého pristane naše meno.

Môžeme sa vyhovárať, že nie sú veci také, aké by sme chceli; alebo môžeme rýchlo prísť na to, že nám to nie je nič platné. Môžeme ešte dlho blúdiť - slovami v prázdne, myšlienkami v minulom čase, hlavou v oblakoch, ale môžeme sa pozrieť pod nohy, či tam niekde pod nimi dávno nečaká cesta, ktorá tuší, že tu niekde sme. Aj my môžeme čakať, napríklad na jar, kedy napne plachty našim dňom, ale načo, keď sami môžeme byť vetrom, ktorý sa do nich oprie a povie Konečne.

Môžeme žiť namiesto toho, aby sme sa potom pýtali A kedy sme žili?

Môžeme sa raz naučiť to, čo ešte nevieme a žiť to, čo iba vieme. Môžeme sa naučiť žiť bez žiadneho pretože, pretože, pretože. Môžeme konečne nemať na všetko dôvody.

Môžeme čokoľvek; môžeme si to dovoliť. Taký je začiatok.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?