Slová, slová

Autor: Saša Grodecká | 21.6.2013 o 23:33 | (upravené 22.6.2013 o 8:31) Karma článku: 8,74 | Prečítané:  1052x

V posledné večery kontrolujem čas vždy, keď je práve 22:22, ale nemusí to vôbec nič znamenať. Ba ani to, že v posledné dni si o čosi viac pripomínam, že nie som ničím iná, ničím výnimočná, nie som nijako povšimnutiahodnejšia než tí druhí, aj mne sa stáva, že náhle niet slova, ktoré zo seba vypustiť von, niet myšlienky, o ktorú sa oprieť - chodia ku mne chvíle, ktoré som schopná objať pevne iba ak vlastným mlčaním. Aj takto sa dá prežiť nejaké to náhle malé prázdno uprostred... tohto všetkého, čo volajú životom.

( )

Aj ja občas nemám toľko slov, nemám čo povedať. Nemám vtedy teda už nič, len (poznáte to) nádej, akési pevné a také to tradičné presvedčenie, že všetko bude v poriadku, všetko tu bude dobré, alebo minimálne také, aké to má byť. Či už to také chcem alebo nie.

Sú také dni, čo idú ani neviem kam, ale idú prirýchlo, nestíham si ich obzrieť, na nič sa nepýtajú, nereagujú na Spomaľte! ani na Počkajte ma!, plač na ne ani neskúšam - bolel by zase iba mňa. Nemajú čas na moje náreky ani na nič iné, len vymykať sa mi spod kontroly, to ich najviac láka, v tom sú dobré. A tak ich prudko žijem, hltám, neuveriteľne rýchlo nimi mrhám, náhle je večer, ešte náhlejšie je ráno, jar, zrazu jeseň, takmer tridsať, všetko razom také fádne a také rovnaké, iba ďalšie zamestnanie a N. povie Vieš, to je skrátka taká doba... rýchla.

Nie, to nie doba je taká rýchla, taká prázdna a taká hlúpa. To my sme. Takí zbytoční. Ak máme len takto byť. Lenže zvaliť to na dobu je také ľahké a bezbolestné.

( )

Ešte vždy stretávam ľudí, ktorí mi majú čo dať a veľa z toho si pre začiatok aspoň zapisujem, veľa z toho budem chcieť jedného dňa pochopiť. Minimálne ponaučenie o tom, ako tu nebyť, ako nefungovať, a teda informáciu o tom, ako robiť veci inak, lepšie. Niečo na tom bude - že žiť sa dá len dokola. Kým nenájdeme vlastný, lepší smer.

A ešte, že občas treba spadnúť z výšky, o ktorej čo i len snívame. Občas treba padnúť rovno na hubu. Aj keby len preventívne. Pretože život.

Nikdy nespí.

A možno by bolo lepšie... Neočakávať nič. Alebo čokoľvek.

Aj to sú len cesty, ktorými sa dá ísť (nie ponáhľať!) dopredu.

Neočakávať nič. Takto sa to dá alebo by sa dalo, keby... sme príliš chceli aspoň niečo len pre seba. Aj takto sa to tu dá žiť, myslím si alebo v to verím, keď už niet viac slov. Takto sa to musí dať. Ľahko a bezbolestne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?