Cestou, dušou, dňami

Autor: Saša Grodecká | 14.7.2013 o 23:07 | (upravené 16.7.2013 o 10:11) Karma článku: 6,82 | Prečítané:  898x

Telo oklamem prvým vínom, ktoré mi príde pod ruku, ale čo tejto duši, čo jej dať, aby nachvíľu nebo(le)la, aby sa na nejaký čas odľahčila od sveta, v ktorom jú nútim budiť sa a ukladať sa na spánok, v ktorom ju presviedčam o šťastí, že niekde určite nejaké čaká a bdie. Ako sa vojsť životu do jeho plánov, aby to nikoho nebolelo, ako rýchlo to treba chápať, aby bolo všetko v poriadku; a potom ako pomaly treba žiť, aby sa to žitím nazývalo.

Toľko toho navravia. Ľudia. Minule mi povedali, že je to dar, keď ešte zvládam vyjadrovať pocity. Čo je na tom prospešné - vykresliť do detailu poryvy duše, keď sa na jej vlnách rozbíja ďalší z mojich plánov žiť tu akoby nič, žiť akoby som si myslela, že práve takto to chcem? A pritom nechcem. Oni chcú. Čo je prospešné na tom - vedieť, že som tu pre nich najmä, pre seba pomenej? Čo je prospešné, je holé zistenie, že takto to je. A nemusí byť.

Nespávam dobre, nedokážem spávať akoby nič, preto sa pokúšam dušou zakopnúť o kúsok pokoja, preto listujem v knihách, v jednej z nich nachdázdam (zase ako po prvýkrát), že človek sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechal skrotiť...* Potom som zhasla, plakala, bolela som sa a napokon zaspala. Alebo v inom poradí, už neviem, lebo kto si má pamätať také nepodstatnosti...

Podstatné je, že kto(ré)si (dieťa) vo mne plače a na rozdiel odo mňa idúcej dávno preč ešte čaká, pretože máš prísť nejaký ty a utrieť mi slzy... Ty, nech si ktokoľvek, lebo viem, že musíš byť.

Nie, nie. Takto (ľahko) to nechcem.

Máš prísť, zatriasť mnou akoby išlo o život (vždy o čísi ide) a vraziť mi dýku priamo do slov, ktoré vtedy vyslovujem. Ešte nikdy ma nebolel holý plač. Nebolel ma nikdy tak, ako ma vždy bolia slová, ktoré prichádzajú na rozlúčku, keď mu dovolím zo mňa plynúť, ešte predtým zo mňa vzísť.

Telo oklamem vínom, v ktorom na chvíľu rozptýlim to krehké zo mňa, čo ma inak ťaží, vínom, ktoré chutí raz tak, raz inak, ale zajtrajšky po ňom prichádzajú vždy rovnaké. Triezve. Hovorím, že toto je dar - že niečo ma tu vždy bude čakať. Zajtrajšky, triezve a pravdivé; alebo pocity, moje a pomenované, skrátka niečo, čo vždy také je, pretože takým byť má.


(* Exupéryho Malý princ)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?