Časy, ktoré nenechám odísť

Autor: Saša Grodecká | 18.10.2013 o 18:54 | (upravené 18.10.2013 o 23:32) Karma článku: 8,48 | Prečítané:  1198x

Október je, keď nejdem mestom sama, pretože do kroku sa ku mne pridá vietor, rozvlní mi vlasy a v hlave všetky sľuby, ach áno, tie vychladnuté a prázdne, ktorési sľuby z ktoréhosi leta; sľuby, ktoré si naivne mysleli, že hádam vedia, čo bude. Preto ich odtiaľ vyhadzujem, náhle na ne zabúdam. Odmietam nosiť so sebou čakania na "potom", čakania na "raz", na čiesi "konečnecity". Niektoré okolnosti skrátka nikdy nenastanú. Len preto, aby nás ochránili.

Október je, keď nejdem mestom sama, nejdem rýchlo, ide so mnou čas. Je ho dosť, je ho toľko, koľko práve potrebujem. Ľúto je mi dní, keď som si želala mať čas zastaviť čas. Ako veľmi som musela byť slepá, aby som jedného dňa uvidela, že to nie svet, ale ja sa oberám o čas riešením, riešením a riešením... Analýzy, domienky a iné zbytočnosti; iba vírusy, ktoré zabíjajú čas. Také ľudské, také nutné. Ako veľmi som sa musela ponáhľať, aby som sa jedného dňa konečne zastavila a ostala tu len tak žiť - so životom na jednom podstatnom mieste, veď sa pozri, tu, vo mne...

Hovorme o živote, hovorme o ňom bez ohľadu na to, koľko stupňov na teplomeri práve nosí, koľko peňazí vyháňa z našich účtov, bez ohľadu na okolnosti, ktoré ak nevieme zmeniť, môžeme prijať znova a inak.

Hovorme o živote, ktorý nemôžeme zmeniť, kým nezmeníme postoj.

Hovorme aj o jeseni, nie preto, že nám padá pomaly a mäkko k nohám, hovorili by sme o nej aj keby boľavo mrholila, ba začneme o nej rozprávať onedlho aj ako o zime, keď nám začne primŕzať na tvári hneď vedľa úsmevov. Hovorme a počúvajme, čo si chceme povedať. A chápme. Alebo aj nechápme, nechajme si to na neskôr.

Bez ohľadu na ročné obdobie nosím pod nohami pevnú zem a môj rovnako pevný krok. Bez ohľadu na smer a omyly. Lebo nie sú omyly. Sú len rozhodnutia, ktoré treba nahradiť novými. A poučenia. Aj takto rastieme. Ak chceme.

Letná láska Život by nemala odísť s augustom v kalendári.

A preto je jeseň iba cesta, ktorou uspím na jednu ďalšiu zimu všetko, čo si pýta odpočinok. Tak ako aj táto zem, na ktorej si o tom všetkom šumia už aj tie listy, naoko nečinné a prakticky prázdne po živote, ale vyobliekané do farieb, ktoré ladia s pulzom týchto dní vo mne, do farieb, z ktorých sa človeku náhle chce žiť.

Októbru prichádzajú na um aj drobné dažde a mne už len príjemné veci, napríklad Válkove verše, recitujem si ich celkom potichu, keď pozorujem ulice a ľudí v nich, to všetko stretávam ako obrázky, ktoré pominú, moje malé krátke filmy bežiace v rytme vlastného dychu, lebo toto ma baví - pozorovať a počúvať sa, keď zniem mäkko, príjemne a hrejivo ako moje vlastné kroky, jemné odkopávanie tých listov, listov a listov, prachu z nich, listov, ktoré sem nesú tú istú správu...

...že aj táto jeseň je ako ja - je na dobrej ceste; a že je vždy taká rovnako iná, taká rovnako pokojná.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?