So životom v pätách

Autor: Saša Grodecká | 5.11.2013 o 20:25 | (upravené 6.11.2013 o 1:58) Karma článku: 10,77 | Prečítané:  910x

Chodia ku mne dobré správy. Ako všetko ostatné, aj tieto prijímam s mysľou dokorán, s rozvahou a vďakou. Chodia ku mne dobré správy, celkom blízko a celkom nečakane. Nosím ich na tvári, obliekam si ich, obúvam sa do nich tesne pred tým, ako za sebou zabuchnem dvere na byte, v ktorom sa nedá inak, len žiť, žiť, žiť. Ba čo viac, na nič iné, ako na život, nemal by byť ani čas. Aké smutné je, keď sa človeku Život jednoducho do života nezmestí.

Kedysi sme mali na všetko čas, dnes už máme čas len na výhovorky o tom, prečo ho nemáme. Kedysi sme boli iní. Je to pravda, je to smutné, ale tak naozaj sme sa v sebe vyznali, iba kým sme boli deťmi. Odvtedy nevieme ani kam, ale všetci by sme najradšej povyskakovali z vlastnej kože. Nikomu nie je tá koža tak celkom vlastná, nie je dosť veľká, dosť pohodlná, nie je mu dosť. Lebo takí sme - chceme, čo nemáme a máme, čo nechceme; najviac však výhovoriek o tom, že takto to skrátka je, ba takto to musí byť.

A pritom nemáme medzi tým všetkým nič, čo by sme si nedali sami.

A ešte sme uhnaní vlastnými krokmi, ktoré nás vedú... ale to ešte neznamená, že tam, kde nás treba. Niekde tam, stratení kdesi v cvale vlastných krokov, obzerajúc sa dozadu kričíme, že (takto vraj) žijeme. Aspoň si to myslíme. Jedným dychom ešte dodávame, že rýchlo. A že je to škoda. Život mi uletí, ani neviem ako, to je strašné, povedala mi minule P. To je tá tragédia - že sú tu mnohí takí, čo si ešte mýlia život s jeho naháňaním; dušujú sa, že žijú, a pritom nestíhajú vnímať čo to tu vlastne tak prudko žijú. Nemusí to byť totiž nutne práve život; ale iba medzera, dvojité prázdno po človeku a tichu, po kontakte so sebou, po jedinej otázke Toto naozaj chcem?

Život sa nemeria rýchlosťou, ale zážitkom z jazdy. Žijeme rýchlo, áno, toto neviem poprieť, neviem to vnímať inak. Ale to nemá byť škoda, to má byť dobré. Práve preto stačí už len žiť tak, aby sme tomu v tej rýchlosti nezabudli dať zmysel.

Toto kým mám, ten zmysel, to mi stačí. To je najviac. Potom mi môže byť jedno, ako rýchlo sa to všetko míňa, rúti, plynie a dýcha. Kade chodím, hovorím o tom. Že takto je dobre žiť, keď žijem vedome. A niektorým sa niečo také ani nechce veriť, no v skutočnosti sa im len nechce žiť, a už vôbec nie priznať si to. Najťažšie je uveriť druhým dostatok toho, čo si sami najviac odopierame. Ale ja nepotrebujem čiusi vieru vo mňa, lebo na čo mi tá kedy bola, krajina cudzích zázrakov - čo by mi taká pomohla? Nepotrebujem ich veľké nádeje. Potrebujem seba a čiesi iba ak drobnosti, iba malé pozornosti, to si všímam, nenútené komplimenty, postrehy a veľké detaily. Z takých si skladám puzzle s rámom Život.

Chodia ku mne dobré správy, primiešavam si ich s medom do čaju, vpúšťam ich k sebe otvorením okna po dobrom spánku; verím, že práve v tieto dni opadávajú zo stromov a skrývajú sa za mrakmi. Dobrá správa, to je život a jeho pozdravy; v akejkoľvek podobe.

Ak ma stretnete na ulici, veľmi pravdepodobne sa budem usmievať, môžete sa usmiať naspäť, môžete si niečo o tom pomyslieť a želať si mať tiež dôvod na úsmev. Ako ja. Alebo si poň môžete ísť. Ako ja. Možno bude štvrtok, možno nedeľa, tie listy sa vo vetre dvihnú do výšky, náhle zase spadnú a spadne aj dážď a tá obloha bude zatiahnutá a moja duša o čosi viac nahá než bola doteraz; moja duša nespadne, nebude zatiahnutá, už teraz je o čosi viac ľahšia, o čosi menej ťaživá. Usmeje sa na vás cez moju tvár, a toto všetko - to budem ja.

Nie, nemusíte mi to veriť. Hovoria mi Neverím ti to - a ja si to prekladám do pravdy ako Neverím, že takto dobre by sa tu mohlo žiť aj mne. A to mi vie byť ľúto. Nemusíte mi to veriť, ale mohli by ste tak urobiť - pre seba.

Chodia ku mne dobré správy. Tá najlepšia, čo kedy prišla, sa volá Život a ja neviem od tých dní, ktoré mi píše, odtrhnúť dych. Chodia ku mne dobré správy. A ak práve nechodia, zvyknem im ísť naproti. Zvyknem ísť, lebo stáť na mieste nedávalo by mi zmysel, nedávalo by mi nič.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?