Zblízka

Autor: Saša Grodecká | 10.11.2013 o 19:19 | Karma článku: 8,57 | Prečítané:  515x

Listy oťaželi pod ostatnými spomienkami z leta alebo pod prvými dažďami, akokoľvek už tomu bolo, mnohé ďalšie spadli na zem a ja teraz z balkóna vidím cez konáre ako cez rámy okien do bytov naproti. Môžem chvíľami nazerať na život v nich, vidieť málo, ale o to viac si domýšľať, dokresliť a dotvoriť. Môžem. Alebo môžem každú energiu nazvyš otočiť do seba, do seba nazerať a vidieť veľa - potom tu nie je žiadna potreba domýšľať si, dokresliť a dotvárať. Lebo to, čo vidíme, je vždy len otázka toho, koľko toho vidieť chceme a koľko si radšej dostaviame podľa svojich predstáv.

Takto sa síce nestavia realita, ale len čosi príjemné - placebo, ktoré sa dá stráviť, nebolí a zasýti. Dočasne. Lebo človeku nestačí, že realita je. Doba pokročila, realita (vraj iba) bolí.

Dobrá správa je, že bolí, kým jej dovolíme vodiť nás za nos, ba vliecť nás za sebou. Ešte lepšia správa je, že jedného dňa prídeme na to, že to celé môže byť presne naopak a že je možné zmeniť to. A najlepšia správa - že je to pomerne náročné. Lebo len ťažko vykráčané dni stoja za to, aby boli našimi. Lenže na dôvody ako tento vieme tak dôkladne zabúdať. Doba pokročila, len ten človek akosi nestihol.

Jedno, čo človek stíha, je vyhovárať sa zo života. A vyhovárať sa na život. A jediný, koho to zákonite musí bolieť, je zase len ten človek sám. A jediný, kto na bolesť najľahšie navykne, lebo sa lieči ilúziou, že takto to musí byť, je zase len ten istý človek, ktorý len málo vie o svojej veľkosti. Nestíha to vedieť. Nestíha byť na to dostatočne sám.

A vôbec - ešte nie je umenie ostať sám so svojimi myšlienkami. Umenie je rozpoznať tie, ktoré stoja za to, aby sme ich nasledovali, keď túto samotu necháme zase bokom.

Listy oťaželi pod ostatnými spomienkami z leta, ktoré už bolo. To len človek vie sa zohnúť aj pod ťažkými menami dní, čo ešte ani neprišli, len sú na ceste, ale už vopred si ich vie vymaľovať dotmava, lebo sa jednoducho bude musieť na niečo vyhovoriť - tak prečo nie na vlastné očakávania? A práve preto len také dni prídu, práve preto...

(...)

Zdá sa, že náhle je vo všetkom jeseň - v nahote stromov, ktoré míňam a v hmlách, ktoré sa aj mne rozlievajú do cesty, v náladách a v slovách, ktoré si vymieňam s druhými. A nemusí to byť vždy príjemné, nemusí to byť lákavé ani voňavé a už vôbec nie ľahké. Aj tak to všetko volám Život a nechávam ho prichádzať až ku mne, chcem ho žiť zblízka, lebo aký je, taký mi patrí, a potom nič z neho nemá silu mi v tom prekážať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?