Z rieky, ktorou som

Autor: Saša Grodecká | 21.11.2013 o 23:54 | (upravené 24.11.2013 o 1:07) Karma článku: 8,89 | Prečítané:  711x

Keby som nebola Sašou, keby som bola čímsi menej viditeľne živým, menej počuteľným, bola by som snáď hladinou, povrchom rieky, ktorá by sa chvíľami prechádzala pod dohľadom vždy niekoho iného. Odrážali by sa vo mne drobné krídla vtákov aj so šírkou ich nalietaných ciest a stromy načiahnuté za oblakmi, ba aj tie oblaky, aj tie by do mňa nazerali so všetkou tou ľahkosťou alebo vážnosťou, ktorú nosia tesne pred dažďom. Odrážal by sa vo mne vždy čísi malý svet, pretože dotýkali by sa ma príbehy ľudí, zanechávali by na mne sústredené kruhy, ktoré by zavše mizli kdesi za mojimi okrajmi.

Nebola by som sama sebou, keby som bola iba stojatou hladinou - nemôžem takou byť, už teraz som nepokojná žena, voda v širokom koryte, ktorému hovorím Život, voda poskladaná z vlnobitia vlastných viet, z nárazov slova o slovo, voda nestála, prúd energie v jednom pohybe - hýbať sa kamkoľvek, kamkoľvek, od vás zase k nim a naopak, len nech je to ďaleko, vysoko, živo.

Takto samu seba napĺňam zdravým nepokojom, stačí sa dotknúť, hovorím, stačí rozvíriť ma správnym slovom, ešte správnejším uchopením tých, ktoré sama posielam na vodu ako loďky z papiera - nečakám, že sa vrátia, iba sa mi páči, že vždy niekam skutočne smerujú.

Stáť na mieste, to sa dá na chvíľu, a teda nie na celý život.

Iba takým ľuďom zdá sa život chvíľou, čo ho prestoja na brehu poskladanom z lamentovaní, ľutosti a z preklínaní; takým, čo ten život skrátka skúšajú prekričať, a potom sa im zatočí hlava z tej únavy a z toho neskutočného času, ktorý takto stratili a o to viac z toho mála času, čo im ešte ostáva. Stáť na brehu, sledovať horizont a čakať, kým samé priplávajú všetky nádeje, sny a viery - splnené a naložené na lodiach s menami Čo príde? a Aké to bude? a najmä Kedy už? - to všetko je najviac zbytočné, kým ten život prúdi rovno pod nohami.

Ani ja nestojím na mieste, ba nedokážem to. Možno na chvíľu, ktorá stačí tak na jeden nádych, dlhšie nie. Neviem sa len tak nečinne pozerať životu na jeho príbehy, musím ich žiť a ľudí z nich poznávať po mene a po cite, stretávať ich, byť nimi, podávať im ruku. A občas im hovoriť o zmysle, ktorý prichádza s pravidelným meškaním, lebo len vtedy si ho všímame.

( )

Keby som nebola ani Sašou, ani hladinou vody, možno by som ešte bola pravdou. Hoci tú len málokto pozná, málokto má ju samu sebou rád. Ale to sa mi teraz len málo podobá. Keby som bola pravdou, len kde-tu by sa našiel ten, čo by pozrel na moju hladinu, taký odraz by málokoho tešil.

Ale aj taký život býva, že neteší, nie je ani ľahký, ani poetický. Sú dni, že aj ten život tu iba fakticky je a taký sa tiež úprimne kráča a ešte úprimnejšie žije. A taký nás ťahá do výšky aj do hĺbky zároveň, dopredu a nakoniec aj k sebe samým.

Keby som toto nebola ja, Saša - žena s náležitou potrebou zanechávať vlastné kruhy na hladinách akými tieto dni sú; keby som nebola Sašou, nosila by som len nepodstatne iné meno v očiach ostatných, ale inak tie isté myšlienky životu k nohám a tú istú všetku lásku od neho rovnako do seba. Len odtiaľ sa dá poslať ju ďalej - nie ďaleko od seba, len bližšie k druhým.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?