Napríklad ja, napríklad ty

Autor: Saša Grodecká | 8.2.2014 o 21:59 | (upravené 9.2.2014 o 10:04) Karma článku: 7,81 | Prečítané:  1550x

Minule som na Teba myslela. Už zase. Nie, nie, vlastne som s tým ani nestihla tak naozaj prestať. Je to ako s písaním. Ale to je nadlho, takže raz Ti o tom porozprávam. Aj o tom, že kedysi v januári dvetisícštrnásť prišiel taký pondelok, na ktorý sa asi rozlialo snáď všetko slnko, bez ostychu a uveriteľne, takže som mala chuť len tak ostať stáť uprostred námestia a zakričať, že prišla jar, toto som naozaj chcela urobiť - všetkých tak trochu oklamať, a tým aj seba, že mi to uveria. Lenže ďaleko je ešte do jari v kalendári aj na teplomeri. Ale blízko k nej mám stále vo vlastnej hlave. Celoročne. Ako k Tebe.

Moja jar nosí Tvoje meno, ktoré ešte nepoznám a ktoré keď mi jedného dňa povieš, na chvíľu určite zabudnem to svoje a bude mi to jedno, lebo na čo mi bude meno, keď budem odvtedy skrátka Tvoja... A konečene Ti porozprávam o tom, ako som zatiaľ bezhlavo milovala tieto dni, keď si tu Ty bezmenný ešte nebol, aj o tom, že také dni neveštili nič iné, iba ďalšie dni, ktoré môžu byť už len lepšie.

Tak teda budú.

Vtedy budem spomínať na tieto chvíle ako na tie, ktoré som milovala, prelievali sa mi žilami namiesto krvi, lebo som chcela, aby tu stále boli a zároveň som chcela vymeniť ich už za Teba. Dni, v ktoré som milovala aj svoju prácu, aj voľný čas plný Teba, ešte neozajstného, ešte ďalekého; dni, v ktoré som milovala to januárové, februárové, čoskoro marcové a ďalšie a ešte teplejšie... slnko nad hlavou a chodníky pod nohami, tie cesty, ktoré som si vybrala - a samotnú možnosť výberu, tú najmä. Preto si už teraz vyberám Teba.

Poď.

A preto som si tiež vybrala dlhé rána a krátke zaspávania, dva najlepšie okamihy z dní, milujem ich rovnako ako aj všetko, čo sa mi deje medzi nimi, lebo len to, čo ku mne prichádza, to prijímem za svoje, na tom žijem. Kráčajúc cestou do práce väčšinou zapisujem kvantá riadkov týmto podobné do archívu krátkych správ v mobile a nepozerám sa pod nohy, nepozerám sa vľavo, vpravo a namieste sú obavy, že ma práve preto raz naberie ktorési auto a ja skončím pod kolesami, pretože sa nezvyknem obzerať, keď kráčam plná myšlienok o Tebe, nepozerám vtedy na nič, už nikdy dozadu, lebo na čo... a nieto do strán, len dopredu, lebo tam niekde musíš byť.

Si.

A inokedy sa prechádzam hore-dole mestom a jeho hmlou, ktorú tiež milujem, lebo Ty si ešte ďaleko tak na pár mesiacov, možno na pár vzťahov alebo tak - ja skutočne neviem, kde si. Ale viem, že keď prechádzam popod most, na ktorom hučia vlaky a okolo mňa prúdy áut, vtedy jediné, čo zo seba počujem, je ozvena podpätkov narážajúca na betón do strán, na betón nado mnou.

Aj vtedy myslím na Teba.

(  )

Míňajú ma aj ľudia a príbehy v nich, každý deň, každý deň a naopak; ľudia, ktorí myslia na to, ako ťažko je žiť - hovoria o tom, a to je všetko, čo na margo tohto stavu zatiaľ chcú. O tom, čo všetko by mohli dokázať, Ti porozprávam inokedy. Zatiaľ tu nie si rovnako ako tu nie sú žiadne ich vyhliadky na zmeny postojov, na rast. Hovoria o tom aj mne. Ale ja vtedy myslím na Teba. A na to ako Ti o tomto všetko poviem tie uveriteľné príbehy o mne a o žití, o hukote tých vlakov, vieš, ktoré počujem aj vtedy, keď si líham a myslím na to, či sa tiež práve niekam nevezieš a na to, že konečná zastávka budem jedného dňa ja rozprávajúca Ti o tom všetkom, čo je a jedného dňa z toho ostane čo bolo. A Ty budeš blízko mňa, najbližšie, tak na jednu vetu.

(  )

Tak čo je teraz, keď dni zbieram do vreciek ako divé gaštany na jeseň, dávam im potom konkrétny tvar, jeden celkom konkrétny život, aby mali výraz, aby mali všetko, čo ja mám? Lebo o čom som ja, o tom nech sú moje dni.

Aj takto to bolo vtedy, poviem Ti, keď som milovala kontrasty, napríklad pomyslenie na Teba, keď si tu ešte nebol.

Toto je teraz. Ja a tu. O sebe Ti budem rozprávať. Ale začnem asi takto: Bolo to vtedy, keď som práve milovala život a seba rovnakým dielom, lebo Ty si tu ešte nebol. A na konci dodám: Potom si raz prišiel, jednoducho a naozaj, a tak som lásku začala deliť troma. A násobiť dňami, ktoré nastali. Nastanú. A my s nimi.

Tak to bude. Pretože ak už nič iné, možné je minimálne všetko.

Napríklad ja, napríklad Ty. Napríklad my.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?