Bloghttp://grodecka.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskPositivity (grodecka)Neviem nič o tom, ako sa to skončí. Viem iba to, ako sa to začína. Začína sa to koncom. Začína sa ťažko. Najťažšie. Je to dávno, zdá sa mi to už tak na pár životov dozadu. Odišla som od seba, odhodila som sa do prázdna ako fľašu s odkazom do mora a s nádejou, že ju nikdy nevyplaví na breh, lebo som nevedela nič viac, nevládala nič viac, nechcela nič viac, len zmiznúť, ponoriť sa a nevyplávať na žiadnej súši čiesiho náručia, neukazovať svetu tú prázdnu tvár, ktorú som nosila, nehovoriť slová, ktoré radšej umierali len čo sa vyplavili na svet, nemlčať bolesťou, neplytvať dňami na život, vzduchom na seba. Je to dávno, keď mi bolo tak, že som chcela, aby mi nebolo už nič, aby mi nebol život životom a ja sebou.Thu, 15 May 2014 10:00:06 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/356032/positivity.html?ref=rssNapríklad ja, napríklad ty (grodecka)Minule som na Teba myslela. Už zase. Nie, nie, vlastne som s tým ani nestihla tak naozaj prestať. Je to ako s písaním. Ale to je nadlho, takže raz Ti o tom porozprávam. Aj o tom, že kedysi v januári dvetisícštrnásť prišiel taký pondelok, na ktorý sa asi rozlialo snáď všetko slnko, bez ostychu a uveriteľne, takže som mala chuť len tak ostať stáť uprostred námestia a zakričať, že prišla jar, toto som naozaj chcela urobiť - všetkých tak trochu oklamať, a tým aj seba, že mi to uveria. Lenže ďaleko je ešte do jari v kalendári aj na teplomeri. Ale blízko k nej mám stále vo vlastnej hlave. Celoročne. Ako k Tebe.Sat, 08 Feb 2014 21:59:27 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/348612/Napriklad-ja-napriklad-ty.html?ref=rssA raz prídu na to, že chcú žiť ako o život (grodecka)Neostáva nič iné, len mať sa zo života na život lepšie. Lebo viac ako život nie je nič. A život taký istý (ako tento jeden napríklad) jednoducho nie je viackrát. Neostáva nič iné, len postarať sa o to, teda o život, teda o seba.Sun, 02 Feb 2014 19:42:28 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/348065/A-raz-pridu-na-to-ze-chcu-zit-ako-o-zivot.html?ref=rssNa konci (grodecka) Mon, 30 Dec 2013 22:12:53 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/345527/Na-konci.html?ref=rssLen život, nič iné (grodecka)Tak ako vždy, nedá sa nevšimnúť, že tu čosi končí. A že tu nič nebolí. Lebo čosi ako ďalší rok treba nechať odísť bezbolestne, to treba mať napamäti. Roku ako tento treba iba poďakovať, že bol, že to tu so mnou vydržal, kým sa (aj) pre mňa celý minul do dna. Poďakovať aj za to, že vie skončiť. Vziať ho za svoj, nazvať ho minulosťou či skúsenosťou a nechať tak. Sú dni sviatočné a sú dni ako ostatné, takéto sa teraz striedajú a ja vždy taká istá žijem hore-dole medzi nimi.Sun, 29 Dec 2013 20:44:38 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/345402/Len-zivot-nic-ine.html?ref=rssJe čas (grodecka)Ešte stále nepadá sneh. A ja rozprávam všade len o tom, že mi nebude prekážať, keď budem môcť cítiť december s drobnými mrazmi, keď ho budem počuť vŕzgať pod nohami a v noci ho budem vidieť spoza tmy, ako sa mlčky odráža od umelých úsmevov pouličných lámp a všetko to ostatné, čo vždy hovorí, že sviatky sú za rohom len dovtedy, kým ich nevpustíme do duše.Thu, 19 Dec 2013 23:32:22 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/344953/Je-cas.html?ref=rssTebe (grodecka)Mohol to byť jeden ďalší utorok čakajúci iba na to, kým sa prespí do stredy, povedala by som, keby sa mi chcelo nechať všetko tak, nechať veci ísť svojím smerom. Alebo aj nechať ich neísť, lebo aj to zvykne sa im stávať. A je len na nás, čo s tým urobíme. Alebo neurobíme. Lenže ja Ti chcem jedného dňa o takých utorkoch, štvrtkoch či nedeľách rozprávať, rozprávať Ti o dňoch bez ohľadu na ich mená. Chcem Ti porozprávať o každom dni, že mohol byť všedným, ak by som ho nevytrhla z čierno-bielej skladačky menom rok.Sat, 23 Nov 2013 20:51:27 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/342937/Tebe.html?ref=rssZ rieky, ktorou som (grodecka)Keby som nebola Sašou, keby som bola čímsi menej viditeľne živým, menej počuteľným, bola by som snáď hladinou, povrchom rieky, ktorá by sa chvíľami prechádzala pod dohľadom vždy niekoho iného. Odrážali by sa vo mne drobné krídla vtákov aj so šírkou ich nalietaných ciest a stromy načiahnuté za oblakmi, ba aj tie oblaky, aj tie by do mňa nazerali so všetkou tou ľahkosťou alebo vážnosťou, ktorú nosia tesne pred dažďom. Odrážal by sa vo mne vždy čísi malý svet, pretože dotýkali by sa ma príbehy ľudí, zanechávali by na mne sústredené kruhy, ktoré by zavše mizli kdesi za mojimi okrajmi.Thu, 21 Nov 2013 23:54:00 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/342794/Z-rieky-ktorou-som.html?ref=rssZblízka (grodecka)Listy oťaželi pod ostatnými spomienkami z leta alebo pod prvými dažďami, akokoľvek už tomu bolo, mnohé ďalšie spadli na zem a ja teraz z balkóna vidím cez konáre ako cez rámy okien do bytov naproti. Môžem chvíľami nazerať na život v nich, vidieť málo, ale o to viac si domýšľať, dokresliť a dotvoriť. Môžem. Alebo môžem každú energiu nazvyš otočiť do seba, do seba nazerať a vidieť veľa - potom tu nie je žiadna potreba domýšľať si, dokresliť a dotvárať. Lebo to, čo vidíme, je vždy len otázka toho, koľko toho vidieť chceme a koľko si radšej dostaviame podľa svojich predstáv.Sun, 10 Nov 2013 19:19:59 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/341813/Zblizka.html?ref=rssSo životom v pätách (grodecka)Chodia ku mne dobré správy. Ako všetko ostatné, aj tieto prijímam s mysľou dokorán, s rozvahou a vďakou. Chodia ku mne dobré správy, celkom blízko a celkom nečakane. Nosím ich na tvári, obliekam si ich, obúvam sa do nich tesne pred tým, ako za sebou zabuchnem dvere na byte, v ktorom sa nedá inak, len žiť, žiť, žiť. Ba čo viac, na nič iné, ako na život, nemal by byť ani čas. Aké smutné je, keď sa človeku Život jednoducho do života nezmestí.Tue, 05 Nov 2013 20:25:22 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/341032/So-zivotom-v-patach.html?ref=rssČasy, ktoré nenechám odísť (grodecka)Október je, keď nejdem mestom sama, pretože do kroku sa ku mne pridá vietor, rozvlní mi vlasy a v hlave všetky sľuby, ach áno, tie vychladnuté a prázdne, ktorési sľuby z ktoréhosi leta; sľuby, ktoré si naivne mysleli, že hádam vedia, čo bude. Preto ich odtiaľ vyhadzujem, náhle na ne zabúdam. Odmietam nosiť so sebou čakania na "potom", čakania na "raz", na čiesi "konečnecity". Niektoré okolnosti skrátka nikdy nenastanú. Len preto, aby nás ochránili.Fri, 18 Oct 2013 18:54:40 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/340002/Casy-ktore-nenecham-odist.html?ref=rssNačiahnuť sa za dňami ako tieto (grodecka)Život vie ísť iba ďalej, to nie je klišé, ktorým by sa nahrádzali väčšie nápady, väčšie skrátka už nie sú. Lebo život vie všetko, len nie zaradiť spiatočku. Život nestojí, nevracia sa, skrátka ide. Akákoľvek predstava o inom stave vecí je len výsledok špekulácií o tom, čo nám v skutočnosti netreba.Sat, 31 Aug 2013 13:03:56 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/336456/Naciahnut-sa-za-dnami-ako-tieto.html?ref=rssNaživo (grodecka)Niet vo mne kvapky krvi. Neviem si to inak vysvetliť, musí to byť sám život, čo mi uháňa žilami, čo mi rozpína pľúca, núti ma byť viac než tu a viac než teraz. Lebo žiť v minulosti, aj to mi minule zišlo na um vďaka tej krátkej správe od S., že žiť v minulosti je strata času, strata života, ktorý sa už tak ľahko nedá nájsť, tak je to. Keby tak žili všetci, koľkých z vás by som nestretla, nemohla spoznať, možno mať rada, možno ľúbiť, možno nenávidieť? Lebo život a tieto jeho podoby, ktoré nám zrkadlí do vzťahov, aby sme cez ne čo najviac zo seba stihli uvidieť, to ma fascinuje. Presne toto.Tue, 20 Aug 2013 00:39:59 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/335643/Nazivo.html?ref=rssTadiaľto (grodecka)Ulicou sa v noci ozývala hlasná hudba, mnou sa neozývalo nič, čo môže veštiť celkom pokojný stav vecí - že sa tu nekoná už žiadny výkrik, niet čo komu povedať, iba ak mlčať do tmy, niet sa pre čo zožierať. Povedala som si, že je načase vykašlať sa na myšlienky, ktoré nenesú nič dobré a na dočasné stavy, napríklad na minulosť. A na predstavy typu: Keby si tu teraz bol, povedala by som ti iba - ako prvé si v tomto byte čo najrýchlejšie pobalím a odvlečiem so sebou vlastnú dušu, kým z nej ešte čosi ostalo; čosi, z čoho môže opäť vzísť.Sat, 03 Aug 2013 06:39:00 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/334441/Tadialto.html?ref=rssChvíle (grodecka)Čo v sebe nosím, tomu hľadám meno. Aký kus mňa je to, ktorý neviem prehliadať - pýtam sa. Čo v sebe čítam, keď kráčam z práce s hlavou zvesenou k chodníkom, s oblakmi odhrnutými doďaleka, so životom v režime Stand-by, lebo jedného dňa (ktorému kráčam v pätách) zistím, ako veľmi tu chcem ešte toľko času predýchať. Tak naozajstne, tak sama za seba. Tak konečne.Sat, 27 Jul 2013 23:39:00 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/333920/Chvile.html?ref=rssCestou, dušou, dňami (grodecka)Telo oklamem prvým vínom, ktoré mi príde pod ruku, ale čo tejto duši, čo jej dať, aby nachvíľu nebo(le)la, aby sa na nejaký čas odľahčila od sveta, v ktorom jú nútim budiť sa a ukladať sa na spánok, v ktorom ju presviedčam o šťastí, že niekde určite nejaké čaká a bdie. Ako sa vojsť životu do jeho plánov, aby to nikoho nebolelo, ako rýchlo to treba chápať, aby bolo všetko v poriadku; a potom ako pomaly treba žiť, aby sa to žitím nazývalo.Sun, 14 Jul 2013 23:07:05 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/333074/Cestou-dusou-dnami.html?ref=rssSlová, slová (grodecka)V posledné večery kontrolujem čas vždy, keď je práve 22:22, ale nemusí to vôbec nič znamenať. Ba ani to, že v posledné dni si o čosi viac pripomínam, že nie som ničím iná, ničím výnimočná, nie som nijako povšimnutiahodnejšia než tí druhí, aj mne sa stáva, že náhle niet slova, ktoré zo seba vypustiť von, niet myšlienky, o ktorú sa oprieť - chodia ku mne chvíle, ktoré som schopná objať pevne iba ak vlastným mlčaním. Aj takto sa dá prežiť nejaké to náhle malé prázdno uprostred... tohto všetkého, čo volajú životom.Fri, 21 Jun 2013 23:33:33 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/331506/Slova-slova.html?ref=rssČo tu ešte smie bolieť (grodecka) Tue, 18 Jun 2013 02:39:29 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/331213/Co-tu-este-smie-boliet.html?ref=rssTaké ľahké, také ťažké (grodecka)Nie, nie, už zase a ešte stále to nie je moja koža, do ktorej sa usilujem vliezť. Ešte stále sú tu len čiesi predstavy, do ktorých sa snažím zbytočne vmestiť, predstavy, do ktorých sa ale nikdy celá nevojdem, do ktorých sa mi nechce a nemusí sa mi chcieť; predstavy, ktoré sa nedajú žiť. Aj takto sa to dá - aj takto sa dá strácať čas.Sat, 01 Jun 2013 17:02:25 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/329933/Take-lahke-take-tazke.html?ref=rssBolo ťa tu príliš veľa (grodecka)(z archívu dní n(at)eraz odídených)Sun, 26 May 2013 16:54:13 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/329364/Bolo-ta-tu-prilis-vela.html?ref=rssNa niektoré veci čakať netreba (grodecka)Najmä na tie, ktoré tak doživotne meškajú, len sa väčšinou nenájde nikto, kto by mal to srdce povedať nám to, najmä my sami nie - a vôbec, vtedy sme spravidla v sebe tak prudko stratení a čo nás ťahá, je len ťažká viera v to, čo tak veľmi chceme; taká ťažká viera, že odmietame prijať možnosť, že chceme nesprávne, že chceme nezmyselne, ba úplne zle.Fri, 24 May 2013 19:28:03 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/329262/Na-niektore-veci-cakat-netreba.html?ref=rssPriniesť dážď (grodecka)A tak prišla búrka. Napoludnie v druhý májový deň sa to dusno rozuzlilo, náhle sa pohli veci a na zem spadlo trochu vody. Nemožno to nazvať dažďom, takže nebolo ani trochu možné hnevať sa naň. (Už štandardne veci občas nevolám úplne pravými menami, zdajú sa potom byť menej ťaživými, menej našimi.) Aj preto som vykročila do tej padajúcej vody bez dáždnika nad hlavou, nad ktorou mi plávali vtedy len predtuchy búrky, lenže čo ma po nich, čo ma po nich...Fri, 03 May 2013 07:59:11 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/327556/Priniest-dazd.html?ref=rssMôžeme (grodecka)Môžeme. Taký je začiatok. Môžeme sa budiť do rán, ktoré sa budia pre nás. Môžeme sa naučiť všímať si svet, ktorý to tu tiež všetko dávno vníma, ale nepotrebuje sa na to sťažovať. Svet trpezlivo existuje bez ohľadu na to, ako veľmi ho bolíme, ako tvrdo po ňom šliapeme, ako veľmi ho chceme opúšťať a ešte zaživa preklínať. Môžeme na to myslieť alebo aj nemyslieť a medzitým o čosi pomalšie, ale hlbšie žiť.Sat, 13 Apr 2013 06:23:18 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/325984/Mozeme.html?ref=rssA budú také dni, že bude treba ich žiť (grodecka)Keď chcem, ba keď je to také silné, že jednoducho už musím, odmlčím sa od reality, vytiahnem pero a niektorý zo zápisníkov a niečo si zapíšem, niečo si medzi riadkami porozprávam. Niečo nerozbitné, ale jemné a jednoduché, niečo zo sveta, ktorým žijem.Sat, 23 Feb 2013 20:46:26 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/321678/A-budu-take-dni-ze-bude-treba-ich-zit.html?ref=rssŽivot po zime (grodecka)Spomienky, (ak by ich aj bolo na mňa priveľa), neprinútim vystúpiť pre neplatný cestovný lístok. Keď chcú, zmiznú samé. Spomienky sú autogramy dní, ktoré tu tiež boli, chladili zem pod mojimi nohami alebo naopak, hriali ma kdesi vnútri každou minútou - nech už boli akékoľvek, chceli niečo dokázať, niečo málo tu pri mne prežiť. Spomienky sú tiene odídených rokov, lebo niečo by tu malo zostávať.Sun, 17 Feb 2013 15:26:55 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/321086/Zivot-po-zime.html?ref=rssRoky (grodecka)Roky; hoci nikto ich sem nevolá, chodia mi v pätách, také už sú a nič iné nevedia, len pribúdať. Je to asi daň za tento veľký život, ktorý má tú výhodu, že sa vďaka nim stále kamsi hýbe a ťahá nás tak nejako zotrvačne so sebou, ak aj práve nevládzeme. Potom, až o čosi neskôr, príde vždy chvíľa, keď to oceníme. Možno preto to robia, možno preto im to dovolíme.Sat, 12 Jan 2013 21:21:21 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/318175/Roky.html?ref=rssO sľuboch (grodecka)Namiesto spánku naháňam po nociach rozutekané myšlienky, vymetám kúty zaplnenej mysle, sama nevie, prečo toho toľko v sebe nosí, prečo sa jednoducho tak trochu nezodpovdne a náhle nevyleje z koryta, nezabudne na to, na čo zabudnúť aj tak treba. Lebo nie všetko, čo so sebou nosím, teda na čo pomýšľam, je mi na osoh.Thu, 03 Jan 2013 17:42:02 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/317426/O-sluboch.html?ref=rssČoskoro (grodecka)Kiežby onedlho spolu s lístím dožívajúcim na zemi na chvíľu vedel zamrznúť aj ten čas, čo si ma omotal okolo prsta, hovorí mi ako rýchlo mám žiť - najmä rýchlo, než ako... A ja ho počúvam a žijem (alebo robím čosi veľmi podobné) len preň a nestíham sa čudovať, nestíham vlastne už nič. Promenáda týchto týždňov sa roku na jeho sklonku už míňa prirýchlo a všetko s nimi, z dní sú zlomky čohosi, čomu nestíham dávať tie ich mená a už sú preč, preč, už nie sú.Sat, 01 Dec 2012 20:06:03 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/314968/Coskoro.html?ref=rssMedzi riadkami listov (grodecka)Je večer, víno preteká hrdlom fľaše, o chvíľu sa stráca v tom mojom, a potom sa v ňom kúpu slová, čo mi opadávajú z mysle ako listy teraz na jeseň, pretože viac nevydržia, také už sú slabé. Niektoré veci skutočne treba vyhodiť, odsunúť, poslať preč, aspoň vysloviť, zabudnúť a viac nehľadať. Iba tak sa dá s nimi žiť - iba bez nich.Sun, 21 Oct 2012 15:26:00 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/311057/Medzi-riadkami-listov.html?ref=rssp.s. (grodecka)Tebe o tom chcem povedať, pretože tebe dám všetko, čo si zaslúžiš. A bude toho veľa. Tento život sú iba základy, na ktorých ti vyrastú krajšie dni a ich široké možnosti, aj tie ti dám všetky - možnosti, ktoré ťa objímu, keď sa pre ne rozhodneš, dám ti dušu na dlani, jej vyvetrané izby s dverami dokorán, s dverami, ktoré ťa povedú, kam budeš chcieť. Ak to budeš chcieť naozaj a veľmi. Lebo len vtedy sa to dá. Ale tieto príbehy s najlepšími koncami už poznáš, tie už žiješ.Sat, 29 Sep 2012 20:48:20 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/309264/ps.html?ref=rssGoodbye summer (grodecka)Mohlo byť niečo pred šiestou, bol iba podvečer, nad námestím sa stretli mraky a zdalo sa mi, že to bude nadlho, možno na celú jednu jeseň. A ráno bolo leto preč, bola voda padajúca na zem, bol vietor rútiaci sa ulicou a keď som toto všetko takto našla, celé telo som si uložila naspäť do vyhriatej postele, sny plynuli ďalej.Thu, 13 Sep 2012 18:21:30 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/307949/Goodbye-summer.html?ref=rssKrajina bez izieb (grodecka)Chcem si odložiť na papier všetko, čo žijem, každý detail do detailu, každý nádych po výdychu a naopak, ani jednej z vlastných myšlienok nechcem uniknúť. Lebo tak to (ďalej) nejde. Treba bežať sám sebe naproti, nie pred sebou. Pripustiť si život k telu, tak nejako začať. Od seba.Sun, 02 Sep 2012 23:03:40 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/307095/Krajina-bez-izieb.html?ref=rssJonathan (grodecka)„Celé vaše telo, od špičky jedného krídla po špičku druhého," pripomínal mi často Jonathan, „nie je ničím iným než vašou vlastnou myšlienkou, ktorú ste sformovali do takej podoby, aby ste ju dokázali vnímať. Popretŕhajte okovy svojich myšlienok a spadnú z vás aj okovy, ktoré väznia vaše telá... "  **Mon, 27 Aug 2012 20:18:11 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/306583/Jonathan.html?ref=rssPopoludní (grodecka)Ulica je tichá, iba šum vody sa mieša do jej monológu mlčania. Prší len zľahka, drobne a nehlučne. Vzduch je teraz o jeden dážď čerstvejší, cez otvorené okná sa prediera do izieb, vyháňa mi vlhkosť z čerstvo umytých vlasov, opiera sa o paru nad šálkou kávy, takto tu tancuje, vôňa medzi vôňami, pripomína život - premenlivo trvá a potom, celý predýchaný, tiež mizne bohviekam.Sun, 26 Aug 2012 17:14:20 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/306484/Popoludni.html?ref=rssNa vlastnom brehu (grodecka)Nastali dni, ktoré ma utvrdili v tom, že sa potrebujem obzrieť na všetky strany; keby sa dalo, tak naraz. Potrebujem (vidieť) viac miesta. Na čokoľvek. Na cudzie knihy a na vlastné slová, na to nervózne prepletanie myšlienkami v mojej hlave, na ten vlastný malý svet, ktorý všade so sebou nosím a nedávno mi napadlo, že práve ten sa mi tu (v sebe) najviac páči. A tak ho trpezlivo prenášam kam sa pohnem, občas ustanem na ktoromsi z jeho brehov, ale len preto, lebo chcem o tom hovoriť perom na papier. Ustanem, lebo život vie aj príjemne unaviť. Keď sa žije. A stojí za reč, za riadok.Sun, 05 Aug 2012 22:25:10 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/304927/Na-vlastnom-brehu.html?ref=rssZ ostrova (grodecka)Toto nie sú veľké slová; rozšpliechané myšlienky stáčajúce sa do zrelých vĺn, ktoré by mohli človeka stiahnuť so sebou z toho jeho malého sveta. Nie, toto nie je jednosmerná neomylná cesta z riadka do riadka, skrátka nie je to pravda za každých okolností, nemusí byť. Iba malé ostrovné zápisky. Nič viac.Tue, 31 Jul 2012 21:10:30 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/304608/Z-ostrova.html?ref=rssDnes (grodecka)Nazvala by som to rôzne, nazvala by som to zmenou, na ktorú som čakala, akési dlhé prebúdzanie sa z ešte dlhšej zimy, ktorá mi roky snežila do hlavy. Unavilo ma mrznúť pred vlastnými dverami, zunovalo sa mi snívať o tom, o tamtom aj o inom. Nemám už dôvod stáť, nohy ma nesú, srdce tiká, je načase prežiť sa niekam ďalej. Cesty čakajú, čo im poviem, keď ich raz konečne nájdem.Mon, 30 Apr 2012 20:46:16 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/297528/Dnes.html?ref=rssRáno (grodecka)Kým ešte čakám, či si to spánok nadránom so mnou nerozmyslí, a predsa len ma nepokorí, ešte sa prevaľujem do strán a keď sa na chvíľu pristihnem v tichu, načúvam vetru za oknom. Či sa mi to nezdá, či tam naozaj tak prudko lieta ulicami a či by nebolo naraz skvelé vystrčiť von hlavu a nechať ho, nech z nej vymetie ošúchané obrázky a rozpadnuté stopy dní, ktorých presné mená si už aj tak nepamätám. Spánok nikde, teraz už na nič nečakám, spustím nohy na zem a vstanem.Fri, 06 Jan 2012 09:43:41 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/285298/Rano.html?ref=rssA čo prichádza potom (grodecka)Žiara ohňostrojov na zlomky chvíľ osvetľovala domy a cesty, naraz boli všetky zelené, žlté alebo sa červenali a - zrazu bolo po všetkom. Zatvorili sme okno a stíchli aj ulice, nad ktorými sa už iba dym vytrácal kamsi do noci a keď už nič iné, aspoň zahmlieval staré dobré časy, ktoré len krátko predtým v mojej mysli zašli nanajvýš za roh. Na druhý deň sme veľa spali, málo slov sa pohlo vzduchom, ale kam by chodili a na čo aj...Mon, 02 Jan 2012 15:59:58 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/284887/A-co-prichadza-potom.html?ref=rssDobre je (grodecka)Podvečer je tichý, potom sa nad strechami rozprestierajú prvé ohňostroje, pes nepokojne pobehuje hore-dole, až sa schúli na schodoch. Domom sa ozýva detský džavot, dupot drobných nôh vo vedľajšej izbe, štrnganie príborov, vrava a veľa vôní a hlasov sa mieša vo vzduchu, ktorý sa dá teraz dýchať s ľahkosťou, akú si nepamätám. Čas sa iba ťažko ráta po dňoch; zrazu spomalený ich mäkkosťou, ktorú si neviem vysvetliť, viem ju iba vnímať.Wed, 28 Dec 2011 21:14:03 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/284507/Dobre-je.html?ref=rssDrobná črta (grodecka)Viem, že si hovorím celkom zbytočne, že ráno vstanem zavčasu, aby som stihla čo najskôr niečo zakresliť na holý papier, aspoň črtu, ktorá by mi neskôr pripomínala čosi z tohto dobra, z tohto večera, ktorý si ponesiem v mysli kamkoľvek z neho vykročím, kamkoľvek (otočená tvárou) sa ráno zobudím. Viem, že zbytočne prikážem budíku vyzvoniť mi ďalšie ráno v skorú hodinu, moje telo bude ešte odpočívať a moja duša bude od neho na hodiny a na myšlienky ďaleko, kdesi, kde jej bude viac než dobre, lebo to si zaslúži.Sun, 25 Dec 2011 00:59:40 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/284186/Drobna-crta.html?ref=rssZvyšok (grodecka)Táto nečinnosť. Táto apatia voči akémukoľvek svetu ma trochu desí. Trochu ma desí tá samota, ktorej je okolo mňa už toľko, že ju nevnímam ako samotu. Moja samota je zopár tieňov a hromada spomienok - bože, len ďalšie smetisko starých časov. Zapáliť, odstrihnúť, narodiť sa inak a lepšie. Táto nečinnosť ma trochu tlačí do kúta. Desí ma fakt, že už nič iné, len práca, len tá ma baví. Alebo ma tlačí do rovnakého kúta. Ako kedy.Sun, 18 Dec 2011 21:00:42 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/283699/Zvysok.html?ref=rssOff Hand (grodecka)„Všetko je, lebo „niečo". Nič nie je len tak," dopísala som na záver mailu pre E., ktorú som nikdy nevidela, ale poznám ju cez riadky, ktoré su mnohokrát pravdivejšie, než bývajú živé slová. Čo tam po slovách, pustíme ich do vzduchu niekedy zbytočne veľa, uplynú, rozpustia sa, čo z nich potom tí druhí majú, ak nie holé nič alebo hlboké stopy na duši...Sun, 11 Dec 2011 00:58:18 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/282989/Off-Hand.html?ref=rssStruggle (grodecka)Vystačiť si iba s málom, s menším životom, než ten(to), ktorý by som mala zvládnuť. Ukryť sa do najmenšej izby, vymetať sebou jej najtichšie kúty a nemusieť povedať, prečo a kedy zase otovrím okná, kedy budem zase jednou nohou vonku, hoci celou dušou ešte kdesi hlboko. To by som chcela. Povedať času, aby ostal (pri mne) stáť a spoliehať sa iba na to, že ma zoberie vážne.Mon, 05 Dec 2011 15:49:03 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/282554/Struggle.html?ref=rssIba o všetkom (grodecka)Neviem všetko. A predsa viem, že najviac sa mi žiada urobiť o čosi väčší krok než zvyčajne, prekvapiť ním aj vlastné nohy, zanechať vyšliapané cesty, z ktorých sa mi žiada zostúpiť. Izba sa plní tieňom, police knihami, šálky teplým čajom, konáre iba ak prázdnotou, hrubé kabáty ľuďmi, a ani v tých by nemalo ostať čosi nevyplnené, teraz nie, lebo na čo to všetko nechať, aby nás bolelo, aby nás trápilo a nakoniec zabilo. Prečo, keď nemáme iný úmysel, než ten, s ktorým sme sem raz prišli.Sat, 03 Dec 2011 17:51:10 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/282392/Iba-o-vsetkom.html?ref=rssA to stačí (grodecka)Dnes ráno. Iba krátko. Vrany blízko pod nebom krákali a lietali jedným smerom. Pozorovala som ich cez veľké okno, ale iba kým zmizli za panelákmi, a potom som si obzerala zvýrazňovačom vyfarebné poznámky na papieri, či som na nič nezabudla, veru nie, hovorím si, že je to v poriadku, všetko si pamätám, všetko viem. Učila som sa celé hodiny, celé dni, veď takto som to chcela.Fri, 18 Nov 2011 22:05:38 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/280987/A-to-staci.html?ref=rssOdčítané z listov (grodecka)Nedá sa žiť bezodne, lebo sa nedá „iba žiť". Zostať občas stáť, pozrieť sa ktorýmkoľvek smerom a vedieť/vidieť niečo, za čím sa dá ísť - aj to sa musí dať. Ale len pomaly. Na čo sa hnať, keď nám všetko, (čo už nám raz bolo treba), zaslúžilo plynie v pätách, treba ísť dopredu, neotáčať sa, nekráčať späť - nešliapať si po tom, čo dobré bolo.Sat, 12 Nov 2011 21:44:08 +0100http://grodecka.blog.sme.sk/c/280440/Odcitane-z-listov.html?ref=rssNič viac (grodecka)Keď kráčam mestom z práce v tričku bez rukávov, lebo teplo v tomto októbri je k ľuďom viac než blízko, je už takmer šesť. A ja sa vo vlastnom tichu iba občas započúvam vždy do iného rozhovoru, veď ľudia mihajúci sa naokolo sú plní rozhovorov a rozhovory zase plné ľudí. Takto sa ulice plnia vyslovenou ľudskosťou, aby neostali prázdne, keď sa deň minie.Mon, 03 Oct 2011 21:45:09 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/276917/Nic-viac.html?ref=rssMalé tiché časy (grodecka)V dreze spia riady, zasychajúce zvyšky jedla, no a čo, nech ležia, nech sa dočkajú. Červené víno v nedopitej fľaši, nevytočené číslo na displeji telefónu, oblečenie pohodené len tak, kdesi nablízku, lebo diaľky dnes neunesiem, iba ak by ony uniesli mňa. Preč, potichu a smerom k sebe. Vonku pospáva leto, unavené, vysilené z toľkej energie, vysilené samé zo seba tak, ako bývame aj my. Žijem si svoje časy, ktoré teraz spia a ja spím s nimi, v autobuse ráno zívam asi päťkrát, zívam, pretože keď nevlázem, tak nevládzem. A už vôbec sa nevládzem tváriť, (že vládzem).Wed, 31 Aug 2011 19:10:20 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/274412/Male-tiche-casy.html?ref=rssS letom v pätách (grodecka)Popoludnie je aj v sobotu iba cestou k ďalšiemu teplému večeru, cestou, ktorou kráčam celá bosá, teda kráčam letom - takto trávim zvyšok dní, ktoré mi ležia pri nohách. Neprosila som ich o to. Samé vedeli, že (a kam) majú prísť.Tue, 16 Aug 2011 22:26:56 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/273279/S-letom-v-patach.html?ref=rssMálo zo mňa (grodecka)Keď je toho veľa vo mne, čo nemusím niesť, píšem. Aj včera tak bolo, bol večer a bolo veľa myšlienok, ktoré chceli ísť zo mňa von, sadnúť si do riadkov, uložiť sa ako výpravné hotové knihy do poličiek, ale bolo aj víno, chutné a červené, ktoré ich hnalo proti prúdu naspäť ku mne, akési "Uvedom sa!" Lebo platí, že pre žitie významné sú tie chvíle, v ktoré si uvedomím, prečo tu sú. A toto sa chcem učiť celý život.Tue, 09 Aug 2011 11:32:00 +0200http://grodecka.blog.sme.sk/c/272639/Malo-zo-mna.html?ref=rss