Tadiaľto

Autor: Saša Grodecká | 3.8.2013 o 6:39 | Karma článku: 7,00 | Prečítané:  1007x

Ulicou sa v noci ozývala hlasná hudba, mnou sa neozývalo nič, čo môže veštiť celkom pokojný stav vecí - že sa tu nekoná už žiadny výkrik, niet čo komu povedať, iba ak mlčať do tmy, niet sa pre čo zožierať. Povedala som si, že je načase vykašlať sa na myšlienky, ktoré nenesú nič dobré a na dočasné stavy, napríklad na minulosť. A na predstavy typu: Keby si tu teraz bol, povedala by som ti iba - ako prvé si v tomto byte čo najrýchlejšie pobalím a odvlečiem so sebou vlastnú dušu, kým z nej ešte čosi ostalo; čosi, z čoho môže opäť vzísť.

Lebo ty tu nie si a ja ti nemôžem nič povedať. Si ďaleko, na rozdiel od života, ktorý mi dýcha na krk. Mám chuť povedať mu Ber si ma! Ihneď a nastálo. Lebo rovnako tak treba žiť. Bojím sa iba toho, že ani on ma nebude brať vážne... Aj tak mu to poviem, áno, poviem mu Ber si ma, ale iba takmer celú, len to srdce tu nechám, pohodené pri dverách, cez ktoré už nikdy neprejdem späť, jedno dobité srdce; cestou sem sa rotrúsilo pomedzi mnohých, mne je už nanič, dávno neukazuje správny smer, ktorým mám ľúbiť, už iba ten, ktorým zabúdam, odchádzam, blednem a míňam sa.

Je to viac než možné, je to skrátka príliš silný fakt, ktorý tentokrát nezameníš za ďalší z mojich (poznáš to) nepodstatných pocitov. Skutočnosť, že dni s tebou sú mi primalé, neoklamem. Nepýtam sa ich nič, také skrátka sú, také ich nechám za sebou. Nepotrebujem silu dávať im krajšie mená, aby sa ľahšie žili, keď mám silu vidieť ich také, aké sú a ak je to nutné, práve preto ich aj opustiť.

Niečo na tom bude, niečo z toho už blúdilo vzduchom a bolo treba konečne zaujať celkom jasný postoj. M. si to všimla tiež, keď mi povedala V niektorých veciach sme už veľké. Tak je to. Lebo aj na odchody treba dorásť. Aby mali zmysel.

A potom - odchody by nemali byť synonymom konca, práve naopak.

Postupne mi aj tak dochádza, že nie je viac namieste viesť debaty o tom, ako raz dopadnem či skončím, ale o tom, ako a kde začať. Lebo jeden koniec je vždy istý, ale tie mnohé začiatky pred ním si ešte smieme plánovať. Aspoň niečo, aspoň tak veľa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

SVET

Čoho sa boja ľudia v IT aj robotníci tak, že volia populistov?

Musíme sa zbaviť delenia na nás a Brusel.


Už ste čítali?