Je čas

Autor: Saša Grodecká | 19.12.2013 o 23:32 | (upravené 9.4.2017 o 16:24) Karma článku: 9,30 | Prečítané:  996x

Ešte stále nepadá sneh. A ja rozprávam všade len o tom, že mi nebude prekážať, keď budem môcť cítiť december s drobnými mrazmi, keď ho budem počuť vŕzgať pod nohami a v noci ho budem vidieť spoza tmy.

Bude sa mi páčiť ráno sa dívať cez okno, pretože biele strechy; pretože biele chodníky; pretože ešte belšie sú už len tie stopy na nich. Ostanem len tak stáť s očami spadnutými na všetko to pekné a bielo-čisté. Pretože zima. Pretože život. Rovnako čistý, zavše chladivý a neúnavne padajúci k nohám, lebo je ho veľa. A - prečo nie?

Dni ochladli - všetko zase presne také, aké byť má. December s nízkymi teplotami, padajúcimi hmlami a s našimi priveľkými očakávaniami o snehu, o závejoch, o brodení sa, o tom, čo chceme len preto, lebo to zaraz nemôžeme mať.

Lebo sme ľudia. A preto chceme. A pritom zmôžeme viac.

Čoskoro zaplníme ulice a obchody veľkou vravou, ruky mrnčaním peňazí, dni nádejami v čosi príjemnejšie, čo si dávno môžeme dať sami bez čakania na posledný týždeň v roku. Lebo lepšie zajtrajšky nemajú dôvod čakať, pokiaľ im ho sami nepostavíme do cesty. Ako veľmi ich to musí bolieť? Ako veľmi by to bolelo nás, keby sme si to chceli všimnúť? Je čas pozrieť sa pod nohy, odložiť všetky výhovorky o tom prečosatonedá, ktoré sme si pod ne nákladli a pochopiť, že prvý krok je vždy ten náš.

Je čas zmierenia.

Zmierme sa aj s tým, že nemáme všetko, čo chceme, pretože len takto sa dá vytriediť to, čo nám vlastne netreba. Zmierme sa s vlastnými chybami - pre začiatok ich tak prestaňme nazývať. Chyby nie sú. Sú len rozdielnosti.

Ja nosím v hlave vlastné svety, stváram si ich nečakane a nezištne, zo slov a obrázkov, koré žijem a vidím, keď sa denne obzerám okolo seba, lebo nemôžem vidieť zle. Tieto drobnosti nepodvádzajú, neklamú, netvária sa - to všetko dokážeme iba my. Najčastejšie takto ubližujeme sami sebe. Lebo človek na seba pácha veľa nezmyslov. Je čas zmierenia, hovorím. Čas vyzuť sa z vlastnej pýchy a taký bosý prejsť dňami akoby nič. Úprimne a sebaisto. S tým, čím sme. S tým, čo robíme a prečo to robíme. Aj ja sa chcem zmieriť. Chcem toho veľmi veľa. Len preto, lebo aj toto môžem.

Chcem robiť rozhodnutia, najmä tie správne. Chcem mať čas, ktorým si tú správnosť najlepšie overím. Chcem si za to byť vďačná.

Chcem mať seba a čas iba pre tých blízkych a silu zabúdať na tých ostatných, prijímať pravdu a nebojovať tam, kde som už dávno padla. A takto pokojne zmieriť sa s tým. Chcem toho veľmi veľa, lebo toľko si zaslúžim. Chcem toho veľa zmeniť a veľa mať inak. Tam, kde sa to dá. Veľa toho chcem totiž žiť. A chcenie mi už nestačí.

Je čas zmierenia sa s tým, že toto všetko jednoducho povýšim zo chcenia na realitu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

SVET

Čoho sa boja ľudia v IT aj robotníci tak, že volia populistov?

Musíme sa zbaviť delenia na nás a Brusel.


Už ste čítali?