Tiene

Autor: Saša Grodecká | 8.5.2017 o 16:33 | (upravené 8.5.2017 o 16:44) Karma článku: 6,50 | Prečítané:  268x

Nezdá sa mi rozumným míňať energiu na obzeranie sa do včerajškov, ak ju chcem všetku naozaj sústrediť na terajšie časy. 

Mohla by som sa snažiť spomenúť si na to, kedy som sa začala báť toho cudzieho vo mne, tej úzkosti a kedy som ju prijala za svoju. Mohla by som tomu prísť na koreň, hovoria a radia mi nájsť koreň všetkého, koreň bolesti, na akom mieste vo mne vyrastá a bujnie, miesto, kde úzkosť je iba jej tieňom. Neviem sa zbaviť jedného, kým nezničím druhé a naopak.

Ak je koreňom vo mne depresia a úzkosť jej tieňom, problém spočíva v tom, čo už bolo a zapustilo vo mne spomienkami korene a tým, čo si myslím, že bude. Jednouchá rovnica ako táto má zvyčajne viacero správnych odpovedí. Netuším, kedy sa prepočítam aspoň k jednej z nich. V každom prípade nechcem po výsledku len tak zvýšiť. Ak je celý život iba rovnica, počítam so sebou v hlavnej úlohe. Nech už som práve pri sile alebo ďaleko za jej limitom.

Moja duša je lunapark, moja duša je horská dráha, ktorá nikdy netuším kam ma práve vezie, iba viem, že na konci to budem zase ja, unavená.

Raz spolu smerujeme ďaleko do výšok, nepremyslene, nekontrolovane. To sú tie dni, keď akoby nestíham povedať tak veľa ako veľa by som chcela, jedno slovo sa mi cestou z úst potkýňa o druhé, doudierané už nedávajú zmysel, celá nedávam zmysel. Dni, keď sa taká nezmyselná do vlastnej duše neviem zmestiť, do tej poodieranej, ošúchanej škatuľky na poklady ako som vtedy ja, vtedy je ma zrazu skrátka priveľa. Ale aspoň som.

Inokedy ju sama v sebe topím, zaplavené sme slanou povodňou, vtedy je z mojej starožitnej šperkovnice opustený ostrov či skôr zabudnutá Pandorina skrinka, uprostred nej živím staré pódium, na ktorom sledujem nové a nové tieňohry, predstavenia, za ktoré platím podlomenými kolenami a ďalšími záplavami, potichu si vtedy želám, aby na konci opona spadla len napoly, inak ma tu už nebude. Napoly, lebo kdesi, v korejsi škáre zakúlisia toho celého musím nájsť ten úzky prenikajúci pás svetla.

Neexistuje tieň, za ktorého existenciou by sa neskrývalo svetlo. Toto nezbaudnúť, toto vrhať strachom do tváre vtedy, keď skúšajú zobrať mi tú moju. Nemať dôvod dať im, čo chcú, nedať im to len preto, že to chcú a len preto, že na to majú (kedysi moju) silu. Prijať ich, dovoliť im prežiť taký moment prekvapenia a vtedy zoslabnuté ich rýchlo v sebe uložiť na bezpečné miesto. Sceliť sa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

V mori zachytili čudný zvuk. Zmiznutá ponorka mohla vybuchnúť

V mori v čase zmiznutia ponorky zachytili abnormálny zvuk, ktorý pripomína explóziu.

DOMOV

Policajti, vojaci aj vrtuľník. Vrahov Kubašiaka hľadali tri dni

Obvinenia voči Šajgalovi odznova prejedná prvostupňový súd.

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov nás ničí.


Už ste čítali?