Pretože malé kroky dláždia veľké cesty

Autor: Saša Grodecká | 12.5.2017 o 14:30 | (upravené 12.5.2017 o 14:36) Karma článku: 4,72 | Prečítané:  274x

Ešte som stále vo vode, ale stále plávam už iba k brehu. Kto sa netočil aspoň nekonečnú chvíľu vo víre psychiatrických diagnóz, netočil sa ešte poriadne so svetom okolo osi a neprevrátil si ten vlastný hore nohami.

Niekedy stojí za to začínať od konca. Začínať celá nová, celá naopak, rozkopávajúc vzdušné zámky o tom, že to bude za krátky čas všetko zase dobré. Alebo tie o tom, že mi nič nie je.

Je. Ja som.

Ešte stále je to všetko tu, moje malé strachy a ich veľké výkyvy, ktoré prichádzajú bez zavolania, drobné prestávky v inak živom a zotavujúcom sa vedomí, nič viac. Ešte stále si zvykám na to, že nikdy neodídu. Ešte stále si zvykáme na seba.

Cítim malé chvenie. Malé chvenie, ktoré mnou občas pobehuje, raz končí unavené v mojich vlhkých dlaniach, inokedy mi myšlienkou rozbúcha srdce tak, aby svojou rýchlosťou pripomenulo iba to dobré, čo tu vo mne (pulzu)je – život. A ja. Kým som tu so životom, všetko z neho mám šancu uniesť v rukách, ukladať do riadkov, žiť nimi, žiť sebou.

Je mi jedno kedy sa celá naruby zase postavím na nohy. Mám najviac, keď mám čas.

Kedysi mi povedali (a ja to chápem až teraz), že sa nikdy tak úplne nedoliečim do konca, nikdy sa nezbavím svojho druhého mena, mena a toho, čo pod ním žije svoj život naraz v lekárskej správe aj vo mne, diagnóza, moje druhé ja, bez ktorého by som nebola taká... aká som. Nebola by som tou, ktorá čaká na to, aby konečne zapadla, ale už nie prachom, už nie do zabudnutia, potrebujem zapadnúť do vlastného mena s priezviskom, do svojho vlastného sveta plného očakávania, tu sa totiž očakáva moja prítomnosť. Tu sa so mnou počíta. 

Ak už nič iné, tak aspoň mať toto svoje malé, ale pravdivé všetko.

Ak by mi už nikto nepotreboval veriť, vždy verím aspoň ja, prvá a v seba.

Malé chvenie rozvíri hladiny, pokoj vo mne, v dome, ktorým som pre dušu, ktorá je mnou. A tak dokola. Kým si na to nezvyknem(e). Toto malé chvenie, aké ešte zavše cítim, nech nosí so sebou veľkú odvahu. Rozhodla som sa, že takto to chcem; že takto to už dávno je.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prečo by Plavčan nemal byť ministrom

Peter Plavčan, ktorého si vybrala SNS, mal za sebou kauzy, už keď sa stal členom vlády. Aj keď ďalšie pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

KOMENTÁRE

Keď už je trápne posmievať sa ministrovi školstva

Dôležité je ukázať, kto to celé vymyslel. A či to je riadená schéma.

ŠPORT

Ružomberok potrápil favorita, s Evertonom prehral iba o gól

Jediný gól stretnutia strelil kapitán domácich Leighton Baines.


Už ste čítali?