Posledné búrky

Autor: Saša Grodecká | 17.5.2017 o 14:33 | (upravené 17.5.2017 o 18:17) Karma článku: 4,69 | Prečítané:  293x

Rada by som len tak z rozmaru zmenila tému, okolo ktorej sa mi točia myšlienky ako všetko živé okolo slnka, lebo ony práve také sú, živé, živšie než ja sama, neposedné viac než ja, nevysloviteľné ako ja. 

Rada by som povedala, že už myslím na iné, neošúchané ako pokoj, radosť, pokora. Lenže prečo by som takto žila? Prečo takto lživo?

Ešte mám právo nechať úprimne sebou prejsť všetky búrky do poslednej, všetky otrasy do rozbitia posledného zrnka, ktorých sa vo mne ešte mnoho hmýri. Bolesti sú voľne rozhodené stopy minulosti, drobné semiačka, snažia sa vo mne ešte zakoreniť, vo mne sa skúšajú samé prežiť. Nechcem ich prijímať naveky, možno len na chvíľu, len pripomenúť si, kam už nechcem kráčať, kde už nechcem ostať len tak, do počtu. Len tak môžem byť, ak si dovolím hádzať ich za včerajšky, to je všetko, viac ako voľnosť nemôže nikto bolesti dať. Viac ako pokoj si takto sama nemôžem dať.

Už viac nechcem žiť lživo, žiť nepomerne sama v sebe. Nechcem žiť tak, že si život, jeho existenciu budem dokazovať cez prácu, cez tony povinností, ktoré som sa naučila nakladať si a niesť len preto, aby som sa sebe živá zdala. Roky takého klamstva zo dňa do ďalšieho ma uhnali k vyčerpaniu, uhnali ma k podnetu, že lepšie bude otočiť sa a schúliť sa do seba, nepovedať nutne iným o tom nič, lebo energie skrátka vtedy navyše niet...

Zostáva mi už iba odpočívajúc čakať, kým z bolesti ostane stmievanie sa ďaleko na širokom obzore, kým z nej ostane matný obrázok, fotka v minulom čase. A prítomná, dívajúca sa, živá ja. Dívajúca sa do seba a pred seba, na tie dni plné pokory aj na tie ďlašie, ktoré donesú búrky, lebo počítam so všetkým.

Bolesť je aj ako tá búrka. S jej príchodom sa bojím toho, čo prinesie, ale v konečnom dôsledku dávno čakám na dážď, ktorý si s krikom odplaví to, čo mi už netreba. Bolela som sa sama, sama som si kládla polená pod nohy, sama som sa potkýňala o vlastné Keby..., o vlastné Čo ak..., sama som padala, sama som si podala pomocnú ruku, tú vlastnú. Sama som sa naučila, že môžem o všetkom rozhodnúť.

Rozhodla som sa pre život, hoci len nedávno, lenže natrvalo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

V mori zachytili čudný zvuk. Zmiznutá ponorka mohla vybuchnúť

V mori v čase zmiznutia ponorky zachytili abnormálny zvuk, ktorý pripomína explóziu.

DOMOV

Policajti, vojaci aj vrtuľník. Vrahov Kubašiaka hľadali tri dni

Obvinenia voči Šajgalovi odznova prejedná prvostupňový súd.

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov nás ničí.


Už ste čítali?