Od seba k tebe

Autor: Saša Grodecká | 19.5.2017 o 20:03 | (upravené 21.5.2017 o 11:34) Karma článku: 4,91 | Prečítané:  346x

Vietor dnes usilovne rozdúchaval bielizeň, a tak ju za krátko vysušil. Nežiadalo sa mi poskladať ju hneď, žiadalo sa mi nechať vietor vetrom, seba sebou a prizerať sa tomu živému divadlu.

Stála som a čakala, čo bude ďalej, tak veľmi ma fascinoval obyčajný pohľad na plachty dokonale vystreté len silou vetra, silou čohosi, čo je mimo nich, inokedy celé do seba zvlnené akoby v sebe hojdali čosi, čo sa podobalo životu, keď tak bez pomoci vyletovali kamsi dohora, vyššie než šnúra, ktorej sa zubami-nechtami držali.

Aj vo mne to občas podobne lieta, raz som nohami pevne opretá o zem, občas žijem dni celá sebe cudzia a celá naruby, nie vždy to viem všetko správne rozpoznať a rýchlo utíšiť, nie vždy sa viem z bludiska, čo mám miesto duše, rýchlo vrátiť von. Ale vždy viem, keď je po tom. Neskoro, ale viem. Neskoro, ale nažive. Viem aj to, že tebe toto nestíha prekážať, že ty práve toto budeš mať rád máš rád.

Nie som rovina bez vetra, dažďa a búrok. Ak hľadáš rokmi usadený prach, rutinu života zmáhajúcu sa na stále rovnaké kroky, stále rovnaké chyby, (u) mňa nehľadaj. Neviem, ako mi bude zajtra, ako mi bude o chvíľu. Iba viem, že nebude v mojej moci jedno či druhé zmeniť, predvídať, stlmiť či vyťažiť z toho maximum. Nie vždy sa mi to podarí. Nebyť svojou diagnózou.

Ako kedy, žijem si svoj roller coaster... bola moja obľúbená odpoveď na otázku Ako sa máš? Že sa raz táto odpoveď zhmotní do reálnej diagnózy, to som nechcela. Ale také sú diagnózy, že ich nikto nechceme, nikto si ich neprajeme, ale oni chodia bez zavolania, chodia, aby nás niečo naučili. Mňa tá moja učí tolerancii – učím sa tolerovať samú seba so všetkým, v živote som sa neučila nič zložitejšie. Som ako aprílové počasie, nepredvídateľná, premenlivá a s prívlastkom bláznivá. To som. Taká akurát, pre teba. Aby som ťa vyvážila v tom tvojom nekonečnom pokoji. Preto.

Ale aj na to aprílové počasie si nakoniec zvykneme. Verím, že raz si ktosi zvykne aj na mňa, alebo ešte lepšie - nezvykne, aby som sa nezunovala. Verím, že ktosi ma začuje aleob dávno počúva. Napríklad ty. Ktosi, koho život bude bez mojich výkyvov příliš fádny, život, ktorý bude prahnúť po čomsi nestálom, po neriadenej strele, ako je moja duša. Verím, že sa ešte neminuli všetky moje dni, v ktoré mám možnosť taký život stretnúť.

Verím, že život začína vždy až vtedy, keď sa oň delíme.*

Nechcem ostať nadlho polomŕtva, nechcem ostať položivá, ako kedy. Nohy ma nesú, či už sa práve utápam v žiali alebo premýšľam, kam so všetkou tou energiou, čo mi občas zahltí myseľ. Nohy ma nesú, a nech už sa mi rúti hlavou ktorákoľvek z tých čudesných myšlienok, ktoré nie sú mnou, verím, že ma nesú za každých okolností k tebe. Verím, že dávno už nečakáš, čakanie si vymenil za pocit (s)pokojnosti, lebo vieš, že som na ceste, cesta je pohyb a pohyb je život. Ten môj začína tam, kde sa na konci dní rýmuje s tvojím.

 

* "Happiness only real when shared."

(Into the wild)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

SVET

Čoho sa boja ľudia v IT aj robotníci tak, že volia populistov?

Musíme sa zbaviť delenia na nás a Brusel.


Už ste čítali?